V súčasnosti (2000) prežívame dobu v ktorej sa množstvo našich poznatkov o našej planete Zem takmer vyrovnáva našim poznatkom o iných planetách. Trvalo celé desaťročia, kým sa naše poznatky o Venuši a Marse získavali len prostredníctvom teleskopov, potom z ich orbitálnych sateletitov a teraz už je to aj priamo z Marsu (Pathfinder,júl 1997), ktorý riadia vedci z laboratórií NASA v Pasadéne v Kalifornii zo vzdialenosti viac ako 150 milionov kilometrov. Pathfinder analyzuje povrch planéty spektrometrom vybaveným tzv. Alfa-Proton-X prístrojom.Vieme toho dosť už aj z výskumu atmosféry spomínaných planét a vedci majú už k dispozícii celé súbory údajov ktoré sa získali použitím prístrojov nášho tzv."vesmírneho veku".Po úspešnomom pristátí Pathfinderu sa ihneď začalo hovoriť o pláne vyslať astronautov na Mars už začiatkom 21.storočia.Je samozrejmé, že sme počas uplynulých storočí nazhomaždili tiež obrovské množstvo detajlných poznatkov o našej planéte Zemi a zložkách jej atmosféry a biosféry. Stále tu však cítiť nedostatok systematických poznatkov a pochopenia resp. porozumenia mechanizmu tých globálnych procesov, koré sú pre jej existenciu rozhodujúce.
Moderná technológia nám dáva nástroje ako aj matematické metódy pre štúdium Zeme. Dnes máme možnosť merať a vyzhodnocovať údaje o Zemi ako o systéme. Sme schopní získať dnes súhrnné poznatky nie len o stave Zemi ako o systéme, o tzv.globálnych procesoch,
ale môžeme a tiež sme schopní meniť ich stav ako aj mnohé procesy. Pochopili sme skutočnosť, že naozaj všetko sa mení , ale tiež že náš biologický druh (species) je tiež zodpovedný za mnohé z týchto zmien.
Ekonomický vývoj na obrovských častiach povrchu Zeme si vyžiadal dramatické zmeny v tradičnom využívaní pôdy a vody. Sme svedkami obrovského získavania energie z fosilných zdrojov ako ak veľmi rozšíreho používavania chemických látok, vytvorených človekom, určených na kontrolu chorôb rastlín aj živočíchov, resp. na podporovanie ich reprodukcie.
Všeobecne sa predpokladá, že celá táto činnosť je v úzkom vzťahu ku globálnym cyklom tzv. esenciálnych výživnych látok, t.j. uhlík, dusík, síra, fosfor a voda. Atmosferické koncentrácie CO2, metánu a oxidu dusíka sa však zvýšili. Existujú údaje, že sa zvýšila koncentrácia tiež monoxidu uhlíka ako tiež oxidov dusíka. Vychytávanie síry spôsobilo taktiež zýšené hladiny sulfátov v precipitátoch v mnohých oblastiach.