Je dnes ťažko nájsť na Zemi takú rieku, ktorá by nebola postihnutá práve zvýšenou hladinou fosfátov.

Hranice medzi molekulárnou biológiou a medicínou.
V tomto úvode sa nemožno vyhnúť niektorým technickým termínom, ktoré budú vysvetlené až v ďaľších statiach.Narodenie jahniatka v Škótsku, ktoré dostalo meno Dolly, obletelo celý svet v marci r.1997, týždeníky ako aj denníky priniesli o tom nie len podrobné správy ale súčasne aj dohady a hlavne etické úvahy o tom, či je možné touto metódou klonovať aj rovnakých ľudí. Našim cielom teraz nie je rozoberať už známe a popísané fakty o možnostiach biotechnológie, ale pokúsiť sa poukázať na význam tohoto úspechu z hľadiska pochopenia súčasného stavu problému ako aj ďaľšieho zamerarania medicínskeho výskumu a civilizačných chorôb, alebo inými slovami pokúsiť sa poukázať na to, že kde je asi hranica medzi modernou genetikou a medicínou. Hneď úvodom považujeme za potrebné prehlásiť, že našim cielom samozrejme nie je boj proti genetike alebo znevažovanie významu genetiky a jej výskumu vo vzťahu k medicíne. Chceme len poukázať na súčasny stav jednostranného determinizmu odvolávaním sa na genetickú podmienenosť väčšiny patofyziologických javov a poukázať na skutočnosť, že ako veľmi sú zatiaľ naše terajšie poznaky z lekárskej genetiky limitované a práve naopak, ako je nutné tento typ lekárskeho výskumu aj u nás podporiť. Samozrejme že tým nechceme propagovať klonovanie ľudí.
Genetika a chorobné stavy.
Z mnohých definícií choroby je pre ďaľší text ako najvhodnejšia tá,že tu ide o neschopnosť človeka udržať si rovnováhu medzi jeho homeostázou, (t.j.s regulovanou stálosťou vnútorného prostredia) ktorá je daná jeho genotypom a medzi jeho spôsobom života.
Teda príčinou chorôb nie sú ani gény ani prostredie, ale skutočnosť, že genotyp organizmu nie je vybavený na pôsobenie daného, súčasného, určitého prostredia, alebo viacerých prostredí.
Ihneď úvodom treba pripustiť skutočnosť, že lekárske vedy sa ocitli teraz koncom nášho storočia v určitej kríze. Medicínsky výskum sa dostal samozrejme pod silný vplyv genetického pohľadu na život, a tento aj priniesol významný pokrok nášho chápania základných mechanizmov biológie, včítane evolúcie. Nové poznatky bunkových, dedičných a evolučných mechanizmov nám však ukázali veľmi mnoho, no súčasne aj to, že ako mnoho vlastne ešte nevieme v tak všeobecne uznávanej oblasti biologického výskumu ako je genetika. Dnes máme množstvo poznatkov na úrovni bunkových mechanizmov a ich počet bude ďalej narastať, avšak samotný tento mechanistický prístup nám ešte nezabezpočí chápanie reakcií buniek a organizmu ako celku. Základný biologický výskum už spoznal tieto limity a už sa dostal do štádia hľadania nových koncepčných prístupov, ktoré by umožnili sledovať tú enormnú komplexitu živých organizmov.