Pojem genetická choroba vznikol na základe mechanizmu, ktorý popísali Watson a Crick r.1953 a ktorý sa stal veľmi rýchle známy pod názvom ako centrálna dogma molekulárnej biológie,teda:

DNA -- RNA -- Protein -- a všetko ostatné, včítane choroby.

Od r.1990 sa stal dominantou genetického výskumu známy HGP, čiže Human Genome Project a väčšina finančných prostriedkov v bohatých krajinách sa prideluje výskumným projektom podriadeným dokazovaniu platnosti tejto dogmy. K hlavným zásadám takéto biomedicínskeho výskumu patrí, že:
1. gény sú zodpovedné za väčšinu chorôb
2. gény sú zodpovedné za stárnutie a za smrť
3. genetický výskum prinesie poznatky, ktorými bude možné odstrániť choroby a predĺžiť život.
Ako možno vidieť, takéto chápanie výskumu môže potešiť hlavne vedúcich HGP. Mnoho výskumníkov v molekulárnej biológii zastáva optimistický postoj v očakávaniach od výsledkov z oblasti klonovania génov a toto má silný dopad tiež na definovanie súčasných cielov zdravotníckej starostlivosti. Je preto vhodné prehodnotiť, aký to prinieslo pokrok v súčasnosti. Z tohoto všetkého vyplýva poznatok, že aplikované biomedicínske snaženie, ktoré sa orientuje iba na molekulárnu genetiku sa už v skutočnosti odklonilo od potrieb základného výskumu populačnej genetiky, od štúdia bunky a biológie vývoja a vlastne od samotnej molekulárnej genetiky. Takéto rozštiepenie výskumu na aplikované lekárske vedy a základný biologický výskum predstavuje potenciálne nebezpečie pre lekársky výskum ako celok.

Internet a biológia
Nové poznatky ktoré priniesla molekulárna biológia najviac fascinujú nájmä tie, ktoré spadajú do oblasti tzv. genetického inžinierstva. Organizmy začínajúc od baktérií až po napr. kravy možno geneticky modifikovať tak isto ako je možné vytvoriť aj celkom nové produkty ako sú lieky a potraviny. Nové metódy na detekciu, izoláciu a analýzu génov zúčastnených na chorobách ako aj možnosť génovej terapie sú prísľubom závratných zmien v medicíne. Tieto techniky však prinášajú aj početné kontraverzie. Ide tu o zachovanie tzv. genetického súkromia ako aj o možný vplyv tzv. transgenných organizmov na iné organizmy, na životné prostredie a etické problémy práv zvierat.
Kde môžu získať potrebné informácie učitelia biológie a ich študenti v súvislosti s týmito pokrokmi v biotechnológii? Ako naznačuje názov tejto kapitoly, jednou z možností je využitie Internetu a tzv.www (World Wide Web).Web sa dnes stalo tou najľahšou ako aj najmocnejšou cestou, ktorá umožňuje vyhľadávanie v množstve informácii v "Sieti"(Web). Do Web je potrebné vstúpiť s určitým vyhľadávajúcim systémom, často nazývaným anglicky Web browser. Niektoré poskytujú len texty, iné poskytujú súčasne tiež grafiku vo forme obrázkov ba aj so zvukmi. V každom prípade užívateľ vstupuje do rozsiahleho sveta informácií.
Každá stránka Webu má svoju vlastnú adresu.