Základný výskum má za cieľ objasniť súvislosti medzi tým čo sa označuje ako univerzum a medzi jeho časťami. Technológia znamená využitie výsledkov základného výskumu v praxi. Medzi obidvomi je úzka súvislosť, nakoľko každý základný výskum potrebuje zariadenia ktoré sú produktom technológie a naopak každý technológ potrebuje ídey ktoré sú produktom základného výskumu.
Základom vedy je v podstate vedecká metóda, ktorá má 5 stupňov: 1.) pozorovanie, 2.) problém, 3.) hypotéza, 4.) experiment a 5.) teória.
Ad 1. Na počiatku každej vedy je pozorovanie. Ak niečo nemožno pozorovať, tak to nemožno ani vedecky skúmať. Je potrebné, aby pozorovanie bolo možné tiež opakovať. Jednorázové udalosti sú mimo vedeckého dosahu. Každý pozoruje očami, ušami, hmatom a ostatnými zmyslami, avšak nie každý pozoruje správne. Práve toto je príčinou toho, že sa prijíma až také pozorovanie, ktoré získali a rovnako popísali až viacerí vedci na sebe nezávisle.
Ad 2. Definovať niečo ako problém znamená formulovať otázku o niečom v tom zmysle že ako sa niečo stalo tak a tak? Po tisícročia ľudia považovali za prirodzené že veci padajú na zem. Bolo treba aby prišiel génius, ktorý si položil otázku že prečo je to tak a toto bol zrod jedného základného problému. Otázka však musí byť relevantná ako aj testovateľná, aby mala vedeckú hodnotu. Na zhodnotenie relevantnosti otázky je potrebná skúsenosť. Čo sa týka testovateľnosti je zrejmé, že je potrebné mať primerané testovacie techniky. Vo všeobecnosti sú pre vedu ľahšie otázky typu "ako?" alebo "čo?". Otázky typu "prečo?" sú vždy obtiažnejšie. Niektoré takéto otázky možno tiež zmemniť na "čo?" alebo "prečo?", ale otázky typu "prečo existuje vesmír?" spadajú do kategórie netestovateľných.
Ad 3. Tretí stupeň sa skladá zo zdanlivo nevedeckých postupov domnienok o tom, že aká by mohla byť odpoveď na určitú otázku. Vedecky sa toto nazýva ako tvorba hypotézy. Na daný problém môže byť tisíce odpovedí, správna je však len jedna. Vedec nemôže vedieť či jeho domnienka je správna alebo nie až pokiaľ neuskutoční štvrtý stupeň, ktorým je experimentovanie. Úlohou každého správneho pokusu je testovanie pravdivosti určitej vedeckej hypotézy.
Ad 4. Experimentovanie je najťažšou časťou vedeckého procesu. Každý pokus si vyžaduje najmenej dva paralelné testy, ktoré sú identické a líšia sa iba v jednom. Jeden súbor testov tvorí kontrolný súbor, ktorý sa označuje tiež za štandardný pre hodnotenie výsledkov v tzv. experimentálnom súbore. Výsledky každého experimentu prinášajú určitý nález.