Tak ako v súdnom procese, aj hodnota nálezov vo vede môže byť silná a presvedčivá, alebo len prevážne nasvedčujúca, alebo len slabá. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že sa niečo "dokázalo". V závislosti na sile priekaznosti nálezov získal sa základ pre posudzovanie pôvodnej hypotézy čo do stupňa dôveryhodnosti.
Ad 5. Experimentálna priekaznosť tvorí základ pre piaty a posledný stupeň vedeckej metódy a tým je formulovanie teórie.Teória vyjadruje dôveru, pravdepodobnosť, že záver má širšiu hodnotu ako samotné experimenty, na ktorých sa tento získal. Každá dobrá teória má svoju predpovednú hodnotu a predpovedá určité výsledky. Vedecká predpoveď neznamená že niečo sa určite stane, ale iba že niečo podobné sa môže stať s určitým stupňom pravdepodobnosti.
Aké sú hranice vedy? Veda nikdy nekončí.Predpovedná hodnota určitej tórie platí určitú dobu a potom ju nahradí nová so širším záberom. Veda znamená stály pokrok, zvyčajne nie náhle revolúcie. Pozorovanie, kladenie problémov atď. sú neustále začiatky a konce vedy. Zistiť, že čo v širšom kontexte znamená veda, k tomu je potrebné preskúmať že čo všetko obsahuje vedecká metóda a ešte špeciálnejšie, že čo neobsahuje.
Teda pozorovanie, vytýčenie problémov ako aj hypotéz experimentovanie a tvorenie hypotéz - tento sled jednotlivých krokov znamená začiatok aj koniec vedy. Definovať, že čo predstavuje veda v širšom kontexte vyžaduje skúmať podstatu vedeckej metódy, resp. v užšom zmysle slova, čo vlastne neobsahuje.
Vitalizmus a mechanicizmus.
V priebehu celej histórie sa na otázku týkajúcu sa charakteru princípov, ktoré sú určujúcimi pre ovládanie tzv. univerza formulovali dva podstatné typy odpovede. Tieto sú zahrnuté do dvoch filozofických systémov, ktoré sa nazývajú vitalizmus a mechanicizmus. Vitalizmus je teóriou o nadprirodzenom. V podstate vychádza z toho že svet ako aj celé dianie v ňom sú kontrolované nadprirodzenými silami. Tieto sily dostali striedavo rôzne mená ako sú bohovia, duchovia alebo jednoducho "vitálne sily". Bez ohľadu na to, že akúkoľvek cenu môže mať vitalistická filozófia v niektorej inej oblasti, nemôže platiť vo vede, pretože nadprirodzeno nemôže byť postihnuté prirodzenou formou.Napríklad veda nemôže ani dokázať, ale ani poprieť nič, čo sa týka Boha. Žiadne iné vitalistické koncepcie podobne nemožno testovať experimentálne a preto ich nemožno použiť ako vedeckú filozófiu o prírode.
Filozófia, ktorú možno použiť vo vede je teda ídea mechanistická.