Z mechanistického hladiska je svet kontrolovaný sústavou prírodných zákonov, nájmä zákonov fyziky a chémie, ktoré človek objavil experimentálnymi analýzami. Podľa mechanistickej filozófie možno vysvetliť všetky fyzikálne aj chemické deje. Preto tiež kontrolný činiteľ hmoty vo vesmíre musí byť v samotnej hmote a musí pozostávať iba z fyzikálnych a chemických dejov. Toto sa týka tiež biologických materiálov. Život musí byť preto dôsledkom fyzikálnych a chemických dejov a priebeh života musí byť determinovaný automaticky fyzikálnymi a chemickými dejmi ktoré sa nachádzajú v živej hmote.
Z uvedeného vyplýva že rozdiely medzi vitalizmom a mechanicizmom odrážajú podstatu konfliktu mezi náboženstvom a vedou. Na premostenie týchto podstatných rozdielov možno použiť otázku že ako vlastne začali exitovať prírodné zákony. Jedna z možných odpovedí je, že ich stvoril Boh.Podľa tohoto vysvetlenia vesmír prebiehal vitalisticky až do času kým neboli stvorené prírodné zákony a potom už ďalej prebiehal mechanisticky. Nemusí to byť celkom nelogické uznávať vedeckú aj náboženskú filozófiu súčasne. Určite je však nelogické pokúšať sa používať teologické ídeje na vysvetlenie vedeckých problémov alebo naopak vedecké ídeje na vysvetlenie teologických problémov. Historicky vitalizmus mal vždy snahu preklenuť tento problém nedostatkami vo vedeckých poznatkoch.
Teleológia verzus kauzalizmus.
Zreteľný poriadok v prírodných dejoch pôsobí veľmi impresívne aj na kauzálneho pozorovateľa. Zdá sa, že každá súčasť prírody sa uskutočňuje podľa určitého plánu a že jednotlivé deje sú priamo riadené. Dlho sa používal ako príklad v biológii vyvíjajúce sa vajíčko, ktoré sa chová ako keby vedelo presne aké bude v dospelosti. Dnes vo všeobecnosti sú to rôzne iné deje ktoré sa používajú na demonštrovanie filozofického problému: ako je východzia podmienka riadená smerom ku danému konečnému výsledku. Ako vie východzí bod o tom, aký má byť výsledok? Pokiaľ sa na vysvetlenie otázok účelu používa pôsobenie určitého nadprirodzeného plánovania, nazýva sa toto teleológia.
Ako vedcká alternatíva teleológie je kauzalizmus,, čo pedstavuje myslenie vychádzajúce z mechanistickej filozófie.Kauzalizmus popiera predpovedanie cieľa, predurčenie a vopred ustanovenie konečného ciela. Naopak predpokladá, že prírodné javy sa uskutočňujú postupne. Javy sa vyskytujú iba do tej miery, do akej to umožňujú predošlé deje, nie ako predurčené ciele. Výsledné stavy sú ako následky, nie ako vopred určené deje. V skutočnosti vedci môžu naozaj získať rozdielné výsledné javy tým, že budú meniť podmienky počiatočných stavov.