Od roku 1996 bolo zavedených viac ako 20 druhov liekov. Rozbiehajúce sa transplantačné programy na tej istej báze dávajúce nádej mnohým ťažko chorým.
Obdobne perspektívnym odborom je pestovanie génovo modifikovaných potravín. V USA sa už bežne génovo modifikujú najdôležitejšie poľné kultúry: sója, kukurica, obilie, zemiaky, ryža a iné. Zásahom do génovej štruktúry sa zvyšujú výnosy plodín, upravujú vlastnosti, zvyšuje odolnosť proti chorobám a škodcom. Vplyv takto upravených potravín na zdravie a vývin človeka má svojich zástancov aj odporcov. Vo viacerých štátoch je daná povinnosť označovať takéto výrobky. Aj u nás na Slovensku ,aj keď zatiaľ nie sú povolené génovo modifikované potraviny používať na poľnohospodársku výrobu, sa začínajú série testov na niektorých plodinách. Veľa sa hovorí o zavedení BT toxínu do sadiva zemiakov, ktorý by zabíjal pásavku zemiakovú bez potreby používania chemických postrekov.
V spleti každodenných problémov si ani neuvedomujeme zložitosť vedeckého pokroku v oblasti genetiky.Do popredia je nutné, aby sa pred honbou za daľšími objavmi dostala etika, aby priniesla rozum a stanovila správne hranice biotechnických zásahov. Pozbudivý je postoj rozhodujúcich inštitúcií:
Už v marci 1997 Európsky parlament prijal rezolúciu proti klonovaniu, ku ktorému sa pridala aj Svetová zdravotnícka organizácia WHO. Vatikán sa jednoznačne vyjadril proti pokusom s ľudskými embryami a poukázal na hodnotu ľudského rozmnožovania v zmysle manželského zjednotenia.
Končí sa 20.storočie,ktoré prinieslo najhroznejšie vraždenie a dodnes nad nami visí Damoklov meč atómovej kataklyzmi ku ktorej sa veľmi ľahko môže pridať genetická záhuba. Je na nás – nielen na vedcoch, ale aj na laickej verejnosti – aký postoj v otázke klonovania, genetiky, umelého oplodnovania zaujmeme, čo pripravíme pokoleniam v budúcom ticícročí.V princípe totiž človek dokáže zneužiť všetko, v histórii to dokázal nespočetne krát, veď z ocele koval nielen pluhy ,ale aj meče….