Génové modifikácie

"alebo človek dokázal vo svojej histórii zneužiť všetko-
z ocele sa kovali pluhy, ale aj meče..."

Končiace sa 20.storočie prinieslo so sebou prevratné zmeny, naše vedomosti a technická úroveň dosiahli neuveriteľné možnosti.Zvládli sme rozštiepenie atómu
,zhodili bombu ,ale postavili aj elektráreň. Vystrelili raketu na Mesiac, ale aj na svojho brata. Porazili sme obávané infekcie a predĺžili ľudský vek. Vedci z oblasti biológie – genetiky postupujú v skúmaní stále ďalej a ďalej. Veľa sa hovorí o klonovaní. O čo vlastne pri klonovaní ide? Princíp je v tom, že z ľubovoľnej bunky /nie z pohlavnej / akéhokoľvek organizmu rastlinného alebo živočíšneho pôvodu , ktorý sa má klonovať, sa vyberie jej jadro a vloží do vajíčka s odstránením pôvodným jadrom. Takto oplodnené vajíčko sa vloží do maternice, kde sa štandartným spôsobom vyvinie. Vzniknutý jedinec je geneticky identický jedincovi z ,ktorého bolo odobraté jadro bunky. V 60.rokoch vedci urobili úspešné pokusy pri klonovaní nišších živočíchov žaby a pod. V roku 1997 team Dr.Iana Wilmuta z Edinburgu vyvolali obrovskú pozornosť klonovaním ovce - známa to ovca Dolly .Pokusy sa prudko rozbehli a najnovšie sú klonované šestorčatá prasiatka z istej britskej firmy. Začalo sa „pošepkávať“,že sa klonovanie mohlo uskutočniť aj na ľudskom organizme. Istý časopis na to výstižne zareagoval titulkom „ Dnes ovca a zajtra pastier“.
Klonovanie ľudskej bytosti môže mať explozívne účinky tak pre život jednotlivca ako aj pre život spoločnosti. Vhodnou génovou manipuláciou je možné odstrániť dedičné choroby a poškodenia, zvýraznenie resp.potlačenie niektorej fyzickej alebo rozumovej schopnosti. Zároveň hrozí veľké nebezpečenstvo zneužitia tohoto poznatku na selekciu ľudí na biologický materiál, z ktorého by novodobý „bohovia“ vyberali len potrebné zložky. Nik doteraz sa nezaoberal dosahom klonovania na vedomie klonovaného jedinca. Nový jedinec stráca svoju jedinečnosť a nikto nevie dosah na jeho psychiku, bude to nový človek alebo dokonalá replika darcu jadra bunky? Z nášho kresťanského pohľadu bude mať dušu, alebo to bude len mysliaci biologický stroj resp. budú na svete dvaja totálne rovnaký ľudia tak po stránke fyzickej ako aj duševnej?
Bol by som nerád, aby môj článok bol vnímaný ako odsúdenie akéhokoľvek skúmania v oblasti genetiky. Veď vďaka génovým technológiám bol vytvorený inzulín ľudského pôvodu, ktorý plne nahradil používaný zvierací.

Od roku 1996 bolo zavedených viac ako 20 druhov liekov. Rozbiehajúce sa transplantačné programy na tej istej báze dávajúce nádej mnohým ťažko chorým.
Obdobne perspektívnym odborom je pestovanie génovo modifikovaných potravín. V USA sa už bežne génovo modifikujú najdôležitejšie poľné kultúry: sója, kukurica, obilie, zemiaky, ryža a iné. Zásahom do génovej štruktúry sa zvyšujú výnosy plodín, upravujú vlastnosti, zvyšuje odolnosť proti chorobám a škodcom. Vplyv takto upravených potravín na zdravie a vývin človeka má svojich zástancov aj odporcov. Vo viacerých štátoch je daná povinnosť označovať takéto výrobky. Aj u nás na Slovensku ,aj keď zatiaľ nie sú povolené génovo modifikované potraviny používať na poľnohospodársku výrobu, sa začínajú série testov na niektorých plodinách. Veľa sa hovorí o zavedení BT toxínu do sadiva zemiakov, ktorý by zabíjal pásavku zemiakovú bez potreby používania chemických postrekov.
V spleti každodenných problémov si ani neuvedomujeme zložitosť vedeckého pokroku v oblasti genetiky.Do popredia je nutné, aby sa pred honbou za daľšími objavmi dostala etika, aby priniesla rozum a stanovila správne hranice biotechnických zásahov. Pozbudivý je postoj rozhodujúcich inštitúcií:
Už v marci 1997 Európsky parlament prijal rezolúciu proti klonovaniu, ku ktorému sa pridala aj Svetová zdravotnícka organizácia WHO. Vatikán sa jednoznačne vyjadril proti pokusom s ľudskými embryami a poukázal na hodnotu ľudského rozmnožovania v zmysle manželského zjednotenia.
Končí sa 20.storočie,ktoré prinieslo najhroznejšie vraždenie a dodnes nad nami visí Damoklov meč atómovej kataklyzmi ku ktorej sa veľmi ľahko môže pridať genetická záhuba. Je na nás – nielen na vedcoch, ale aj na laickej verejnosti – aký postoj v otázke klonovania, genetiky, umelého oplodnovania zaujmeme, čo pripravíme pokoleniam v budúcom ticícročí.V princípe totiž človek dokáže zneužiť všetko, v histórii to dokázal nespočetne krát, veď z ocele koval nielen pluhy ,ale aj meče….