Kakapo

Zem chodiacich vtákov


Kakapo patrí medzi najohrozenejších živočíšne druhy na zemeguli. Je súčasťou unikátnej fauny novozélandského súostrovia a tým ochranárov už niekoľko rokov bojuje o jeho prežitie.

História kakapov začína pred osemdesiatimi miliónmi rokov ,keď sa pôvodný prakontinent Gondwana rozdelil na menšie časti a vznikli mimo iné aj samostatné útvary ako Austrália, Nová Kaledónia, Nová Guinea a Nový Zéland. Novozélandský archipel sa stal doménou vtákov, pretože tu (s výnimkou netopierov ) nežili žiadne cicavce, ktoré by im konkurovali. Vtáky tu bez prirodzených nepriateľov strácali svoju ostražitosť a mnohé druhy sa dokonca odnaučili lietať a prispôsobili sa životu na zemi. Dnes takto žije napríklad kivi (niekoľko druhov rodu Apteryx) ,obyvateľ močiarov takahe (Notornis mantelli) a už spomínaný kakapo.

Soví papagáj
Kakapo, inak tiež soví papagáj (Stigops habroptilus )sa adaptoval na nočný život a dokonca aj vzhľadom sa dnes so svojím závojom jemného( „chmírí“) páperia podobá viac sovám než papagájom. S prechodom na pozemský spôsob života zvyšoval svoju hmotnosť a mohutnel.
Dospelý kakapo dnes dosahuje až 3,5 kilogramu živej váhy a výšku 63 centimetrov prekoná
aj veľké ary. Počas miliónov rokov žil vo svojom úkryte medzi koreňmi lesných velikánov pokojným a nerušeným životom.
Prvá pohroma prišla pred tisíckami rokov a druhá, o veľa väčšia , neskôr nasledovala asi pred sto sedemdesiatimi rokmi. Ostrov postupne osídlili ľudia- najskôr Maurovia, neskôr belosi – následne nato vyrúbali 90% lesných plôch, ktoré boli útočiskom mnohých vzácnych novozélandských živočíchov. Spolu s človekom prišli aj potkany, kuny a mačky. Kakapovia sa im snažili uniknúť, ale zakrpatené krídla im umožňovali nanajvýš kĺzavé niekoľkometrové poskoky. Ich koniec sa zdal byť neodvrátiteľný .
Ohrozenie
V roku 1996 sa počet kakapov na Novom Zélande odhadoval na posledných päťdesiat exemplárov. Na ostrove Stewart Island prežil jediný kakapo. Keď biológovia v roku 1997 tohoto posledného mohykána objavili, previezli ho do prísne stráženej rezervácie na ostrove Maud Island, kde sa spolu s ďalšími pätnástimi ďalšími príslušníkmi svojho druhu môže pohybovať vo vymedzenom priestore. Doslova päť minút pred dvanástou sa podarilo zahájiť rozsiahlu kampaň na záchranu vzácnych vtákov.
Podporu našli záchranári taktiež v koncerne Comalco, ktorý do projektu investoval značné čiastky.

Dnes sú hniezda sledované minikamerami a choré alebo poranené vtáky prevážajú na nevyhnutné ošetrenia pripravené lietadlá. Pokiaľ sa samička zdrží pri hľadaní potravy dlhšie mimo hniezda, je znáška vajec pohotovo prikrytá vyhrievacími dečkami. O pohybe vtákov z hniezda informuje biológov zvukový signál napojený na fotobunku. Rezervácia na Maud Islande má za sebou už desať rokov existencie. Je nepriepustne uzavretá pre všetkých návštevníkov. Zvierací votrelci, ktorí by mali chuť nazrieť do vtáčích hniezd, napríklad kuny alebo lasice, biológovia nemilosrdne prenasledujú.
Pytačky
Problémy s odchovom kakapov súvisia s ich zložitým milostným životom. Láska u tohoto druhu papagájov totiž prechádza doslova žalúdkom. Obzvlášť ich priťahujú plody stromu rimu. Nezrelé plody tejto dreviny pôsobia na samičky ako silné afrodiziakum, zrejme preto, že sľubujú bohatú letnú úrodu a hmotné zaistenie prípadného potomstva. Komplikovaný cyklus kvitnutia a dozrievania týchto plodov, ovplyvnený chladnejšími rokmi, však spôsobuje, že samičky dostávajú chuť k páreniu niekedy až po niekoľkých rokoch. Samčekovia sa potom márne smažia po celé noci prilákať ich pozornosť. Dlhé hodiny čakajú na svojich stanovištiach a každých niekoľko sekúnd vydávajú temné vábivé zvuky. Ich hlboký tón je počuteľný až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Behom štvormesačného obdobia tokania stratí samček až polovicu svojej telesnej váhy. Mnohokrát celkom bezvýsledne.


Rok 1999 priniesol dlho očakávanú zmenu. El Nino sa postaral o prekvapivo teplé leto a stromy rimu sa obalili novými plodmi. Samičky začali konečne reagovať na vábivé tokanie partnerov, ktorí o ne zvádzali tuhé súboje. Novú znášku vajec biológovia vtedy samičkám odobrali a mláďatá vypiplali pod najprísnejším dohľadom. Na prežitie tohto druhu je podľa názorov odborníkov treba aspoň sto jedincov. Tento cieľ chcú novozélandskí ochranári dosiahnuť do roku 2010. Posledné sčítanie zatiaľ ukázalo je žije 62 papagájov kakapo.

Zdroje:

100+1 zahraničných zaujímavostí -