Liptovský región

Vymedzenie oblasti:

Slovenská republika ako celok má
Rozloha : 49 035 km2
Počet obyvateľov : cca 5 400 000 ľudí
Obyvateľstvo na 1 km2 : 110 ľudí


Slovenská republika je rozdelená na 8 krajov. - Bratislavský
- Trnavský
- Trenčiansky
- Nitriansky
- Žilinský
- Banskobystrický
- Prešovský
- Košický

Liptovský región je súčasťou Žilinského kraja, ktorý patrí medzi kraje bohaté na krásy prírody a neopakovateľnou architektúrou. Medzi najpôvabnejšie oblasti tohoto kraja patria hlavne oblasti Liptova a Oravy.

Žilinský kraj vrámci Slovenska patrí rozlohou na 3- tie miesto, pričom najväčším krajom je Banskobystrický. Počtom obyvateľov patrí na 2. miesto po Nitrianskom kraji.

Základné informácie o Liptove:

Rozloha : viac ako 2000 km2
Najvyšší bod : 2495 m.n.m (Kriváň - Vysoké Tatry)
Najnižší bod : 430 m.n.m (hladina Váhu pri Kraľovanoch)
Počet obyvateľov : cca 140 000 ľudí

V rozlohe a počte obyvateľov Liptovský región tvorí približne tretinu Žilinského kraja. Liptov má rozlohu vyše 2000 km2. Hospodárske a kultúrne centrá Liptova sú Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Skoro 50% celkovej plochy Liptova tvoria lesy. Vyviera tu množstvo kyseliek a teplých minerálnych prameňov hlavne v obciach Bešeňová, Likavka, Kvačany, Žiar, Pribylina, Závažná Poruba, Liptovský Ján a inde. Tento región je známy aj liečebnými kúpeľmi. Oblasť Liptova je bohatá na kultúrne pamiatky a je charakteristická svojráznou ľudovou architektúrou a folklórom (Vlkolinec, Východná,Liptovské Sliače, Liptovská Osada, Liptovská Lúžna a iné ). Liptov obklopujú najväčšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry, Západné Tatry a Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu, Veľká Fatra na západe a Popradská kotlina na východe. Cez Liptov preteká Váh v dĺžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa priehrada Liptovská Mara. Okrem lyžovania a turistiky ponúka tento región aj menej tradičné športy ako paragliding, rafting, jazdu na koni, speleoservis, vyhliadkové lety, horolezectvo, cyklistiku, poľovníctvo, rybárstvo. Známe sú termálne kúpaliska v Bešeňovej a Liptovskom Jáne. V zimnej sezóne sú vyhľadávanými zimnými strediskami Demänovská dolina , Maliné, Jasná, Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Na Liptove sa nachádzajú 3 sprístupnené najkrajšie jaskyne na území Slovenska. Územie bolo osídlené už od praveku, čo dokladujú nálezy neolitického pôvodu (spred 6000 rokov). Významnejšie osídlenie pochádza z mladšej doby bronzovej (1000 r.

p.n.l.), k najvzácnejším nálezom patria bronzové meče tzv. liptovského typu. Dôležitú kapitolu histórie Liptova tvoria Kelti. Svedectvom trvalého osídlenia je neskoršie pohrebisko z mladšej doby hradištnej (r. 950 -1200) v Liptovskom Michale. Prvýkrát sa Liptov spomína v roku 1231 za panovania uhorského kráľa Ondreja II. O dva roky neskôr nachádzame v kronikách zmienku o Ružomberku a v roku 1262 je po prvý krát spomínané mesto Liptovský Mikuláš. V porovnaní s oblasťou dnešného Slovenska, vtedajšej Veľkej Moravy je prvým spomínaným mestom Nitra (826) a Bratislava (907). Bohatú históriu dokumentujú aj nálezy na hradoch Likava, Liptovský hrad a na hrade v Liptovskom Hrádku. Územie Liptova sa stalo trvalou súčasťou Uhorska v polovici 12. storočia. Samostatná župa vznikla v druhej tretine 13. Storočia, vyvinula sa zo Zvolenského komitátu v 1. pol 14. stor. Sídlo župy sa po zániku Liptovského starého hradu menilo, najprv to bola Liptovská Mara potom Partizánska Ľupča a od roku 1677 Liptovský Mikuláš. Do roku 1848 bola spojená s Oravskou stolicou v Banskobystrickom dištrikte, potom vystupovala ako samostatná župa. V roku 1923 bolo toto územie začlenené do Podtatranskej župy.
Na Liptove žil aj známy slovenský zbojník Juraj Jánošík, ktorého chytili v roku 1713 vo Valaskej Dubovej. Na tomto mieste je v súčasnosti štýlová reštaurácia Jánošíkova Koliba. Neodmysliteľnú súčasť historického vývoja Liptova tvorí baníctvo. V 13. storočí v období nemeckej kolonizácie vznikli banícke osady v údolí potoka Boca, kde sa dolovalo zlato, striebro, meď a železo. Z čias hornoliptovského baníctva v 19. st. sa zachovala vážnica a zvonica na Maši pri Liptovskom Hrádku. V dolnom Liptove sa baníctvo rozvinulo najmä v chotári osady Nemecká (Partizánska) Ľupča. V Magurke sa dodnes zachovali zvyšky štôlní a banských ciest. Okrem baníckej histórie je oblasť Liptova známa aj svojimi murármi, vraví sa že Pešť postavili liptovskí murári. Súbory tradičných murovaných domov môžeme vidieť v Hybiach a iných murárskych obciach. V minulosti sa obyvatelia Liptova zaoberali hlavne pestovaním obilnín, zemiakov, konope a ľanu, vplyvom kolonizácie na valaskom práve od 13. st. bol rozšírený aj chov oviec. Výroba produktov z ovčieho mlieka, umelecký a výtvarný prejav pastierov podstatne ovplyvnili ľudovú kultúru regiónu. Liptovská bryndza je najlepšou na Slovensku a vyváža sa do Ameriky.

V rokoch 1844-48 v Liptovskom Mikuláši sídlil spolok Tatrín, bolo tu stredisko slovenského divadelníctva a v máji 1848 bol vydaný prvý slovenský politický program Žiadosti slovenského národa. Nachádza sa tu množstvo múzeí a galérii. Spomeňme Liptovské múzeum v Ružomberku, galériu P. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, kde sa nachádzajú objekty, zo zatopených obcí Liptovskej Mary. Kvantitatívne charakteristiky kraja ako celku:

Základným ukazovateľom rozvoja národného hospodárstva je Hrubý domáci produkt. Tento faktor národného hospodárstva má iba čiastočnú vypovedaciu schopnosť, pretože zahrňuje celkovo všetky odvetvia, ale čo je najdôležitejšie nie je ovplyvňovaný štátnymi dlhmi, a preto jeho kvantitatívne vyjadrenie je obmedzené.

Hrubý domáci produkt za vybrané kraje Slovenska v mld Sk:

Bratislavský 210 , čo tvorí približne 25% HDP krajiny
Žilinský 95 , čo je asi 11 % HDP Slovenska a zaraďuje
sa medzi kraje s priemernou tvorbou HDP


Hrubý domáci produkt v mld Sk rozdelený podľa odvetví a krajov, ktoré dosahujú najlepšie výsledky:


Môžeme konštatovať, že Bratislavský kraj dosahuje okrem poľnohospodárstva najvyššie výkony v tvorbe HDP. Za poľnohospodárstvo vystupuje Nitriansky kraj 24% HDP krajiny, Žilinský kraj dosahuje najlepšie výsledky v odvetví stavebníctva vo výške 15% z HDP krajiny. Ďalšej oblasti, v ktorej dosahuje Žilinský kraj popredné miesto sú Trhové služby. Na odvetvia Poľnohospodárstva a Priemyslu sa tento región neorientuje, pretože sa zaraďuje až na 7 miesto. Celkovo môžeme konštatovať, že Žilinský kraj patrí na piate miesto a vytvára 11% z celoslovenského HDP. Územné vymedzenie, rozloha územia, počet obyvateľov a hustota obyvateľstva:

Slovensko vrámci Európy svojou rozlohou a počtom obyvateľov patrí k menším krajinám. Tento predpoklad ho nepredurčuje k vedúcemu postaveniu v Európe. Vzhľadom na predchádzajúce hodnoty HDP možno konštatovať, že Slovensko má ešte veľké rezervy vo využívaní svojich zdrojov, ktoré má vzhľadom na územné postavenie krajiny. Slovensko

Rozloha: 49 035 km2
Obyvateľstvo: 5 400 000
Hustota ob. na km2: 110

Žilinský kraj

Rozloha: 6 788 km2
Obyvateľstvo: 693 350
Hustota ob. na km2: 102

Týmito hodnotami sa Žilinský kraj zaraďuje na 3. a 4. miesto na Slovensku. Obyvateľstvo našej republiky sa zvyšuje priemerne o 3,7 °/°°, pričom populácia žien sa zvyšuje s vyššou tendenciou 1%, čo momentálne dosahuje hodnotu o 5,7 % viac žien ako mužov.

V Žilinskom kraji, taktiež prevažnú časť obyvateľstva tvoria ženy a prevyšujú populáciu mužov o 3,5 %. Ukazovateľ mernej rýchlosti za jednotlivé odvetvia Slovenskej republiky a jednotlivé kraje : (hodnoty Tržieb sú v mld. Sk)

Slovensko
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis. Tržby / PEPP UMR
1998 754 484 585 1,289456
1999 793 846 562 1,410745 0,121289
2000 828 984 548 1,510206 0,099461


Bratislavský kraj
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis Tržby / PEPP UMR
1999 305 97,0 3,14433
2000 302 101,0 2,990099 -0,15423

Trnavský kraj
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis Tržby / PEPP UMR
1999 56 47,8 1,171548
2000 65 43,0 1,511628 0,34008

Trenčiansky kraj
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis Tržby / PEPP UMR
1999 74,5 89,6 0,831473
2000 79 89,5 0,882682 0,051208

Nitriansky kraj
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis Tržby / PEPP UMR
1999 56,7 55,5 1,021622
2000 64,4 53,8 1,197026 0,175404

Žilinský kraj
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis Tržby / PEPP UMR
1999 77,6 73 1,063014
2000 81 70 1,157143 0,094129

Banskobystrický kraj
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis Tržby / PEPP UMR
1999 68,6 73 0,939726
2000 76 68,6 1,107872 0,168146

Prešovský kraj
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis Tržby / PEPP UMR
1999 51 58 0,87931
2000 53,6 56 0,957143 0,077833

Košický kraj
ROK Tržby za v. výkony PEPP v tis Tržby / PEPP UMR
1999 103,4 68,7 1,505095
2000 107 65,6 1,631098 0,126003


Produktivity práce v odvetví Tržieb za vlastné výkony hovorí o tom, že v je nerovnomerná vzhľadom na geografické rozloženie krajov. Najväčšia PP je v Bratislavskom kraji a jej hodnota je až 3 mil/PEPP. Pre porovnanie v Žilinskom kraji je PP na úrovni 1,15 mil/PEPP. Čo sa týka prírastku PP je situácia obrátená. V Bratislavskom kraji sa PP znížila o 0,15 mil/PEPP. Vzhľadom na tento ukazovateľ najväčší nárast PP bol zaznamenaný v Trnavskom kraji a to až 0,34 mil/PEPP, čo presahuje priemerný nárast PP na Slovensku až o 343%, pretože Slovenská republika ako celok má prírastok PP 0,99 mil/PEPP. Žilinský kraj sa pohybuje na hodnotách 0,094 mil/PEPP, čím ani nedosahuje priemerný celoslovenský prírastok PP.