Petrológia (veda o horninách)

Hornina neustrojna roznoroda prirodnina, zlozena z viacerych nerastov

Podla vzniku:
1.magmaticke
2.usadene
3.premene

MAGMATICKE -
magma zeravotekuta kremicitanova zeravina,ktora obsahuje: zluceniny kremika, oxidy hlinika, zeleza, vapnika, vodna para, prchave plyny. Posobenim tlaku stupa a tuhne, plyny unikaju. Vyvrete horniny:

a) hlbinne vyvreniny - pomaly vystupuje, tuhne, plyny nemozu uniknut, nerasty krystalizuju, krystali su dokonalejsie. Hlb. Vyvreniny tvoria rozsiahle magmaticke telesa- masivy.
Zula - stav. Material, nepodlieha vonkajsim ani vnutornum vplivom.
Sienit - neobsahuje kremen. Stav mat.
Gabro - neobsahuje kremen, cierny

b) Vylevne vyvreniny - magma rychlo vystupi, plyny a para unikaju, rychlo tuhne, lava. Vznikaju dutiny, ktore vyplnia dalsie nerasty. Vyl. Vyvreniny tvoria kopy a ploche stity
Andesit - stepatelny v kockach, sivocierny
cadic - podobny andesitu, dierky po unikajucich plynoch

Při ochladzovani nerasty postupne krystalizuju:
Při vyskokej teplote tmave nerasty ( amfibol, olovo)
Při nizkej svetle ( kremen, zivec )


USADENE -
vznik: na zem. Povrchu prebiehaju vonkajsie geologicke deje - zvetravanie. Narusovanie hornin a nerastov, ich casti prenasa voda a vietor.

Ulomkovite
Chemicke
Organogenne

a) Ulomkovite - prenasa voda a vietor cim vznikaju vrstvy: (zhora) vrstva, nadlozie, podlozie to vsetko je suvrstie

1)nespevnene ( Strk, piesok )
2)Spevnene ( zlepenec, pieskovec )

Strk - vznika premiestnovanim velkych ulomkov s velkou hustotou, cinnost tecucej vody. Su prenasane na kratke vzdialenosti. Stav. Material ( beton )
Piesok - stredne velke castice prenasane tecucou vodou a vetrom ( zrnka kremena, zivca a sludy ) Vrstvy piesku su prirodzene filtre vody. Spras - drobnozrnne castice prenasane na velke vzdialenosti na nich sa vytvara urodna poda.
Ily - najjemnejsie castice, vrstvy neprepustaju vodu ( zasoby podzemnej vody )
Zlepenec - zo strkovych okruhliakov a iloviteho tmeu ( Sulovske vrchy )
Pieskovec - smelenie zrniek piesku s ilom ( v stav. a soch )

b)Chemické - vznikaju chem. Zvetravanim- latkove zmeny v nerastoch horniny, pricom vznikaju latky ineho chem. Zlozenia.

Tieto latky odnasa voda a vylucujusa z nej krystalizaciou a usadzovanim

1) uhlicitanove usadenyny: su najrozsirenejsie a patri sem:
-vapenec ( jaskynne utvary, kvaple )
-travertin ( z pramenov vody, ktore obsahuju CO2 a hydrogenuhlicitan vapenaty+ mikroorganizmy + rastliny + zivocichy + porovity vapenec )

2) solne loziska: vznikaju v morskych zatokach + teple suche podnebie = vyzrazane
-kamena sol ( Clorid sodny )

3)sadrovec ( CaSo4 + H2O ) pouziva sa v stavebnictve

4)usadeniny zeleznych rud - hematit ( krvel )
- limonit ( hnedel )

c) Organogenne - vznik: koncentraciou uhlika z organickych latok ( nahromadenim odumrelych rastlin a schranok zivota )

cierne uhlie - prvohory, zuholnatenim strmovych papradi
hnede uhlie - tretohory, zuholnatenim kvitnucich ihlicnatych rastlin
raselina
ropa - zo zvyskov drobnych zivocichov a rastlin ktore sa spolu s bahnom usadili
na dne mora
zemny plyn - rovnako jako ropa
vapenec



PREMENENE HORNINY - při horotvornej cinnosti sa horniny dostavaju z vyssych poloh a zem. kory do hlbky, kde je zvysena teplota. Hornina sa nroztavy, meni sa stavba, vzhlad a zlozenie mineralov. Premenene horniny vznikaju z vyvretych alebo usadenych hornin.

Rula - obsahuje: sludu, kremen a zivec (vyuziva sa ako kvalitny strk )
Fylit - vznika z ilovytych usadenych hornin a obsahuje kremen a sludu. Ma vrstevnatu strukturu
Svor - obsahuje kremen, sludu a granat
Mramor - krystalicky vapenec, obsahuje zrnka kalcitu Bieli, sivy, ruzovy, cierny, hnedy.