Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Životospráva

Zdravie je najväčší poklad, zdravie je zárukou šťastia a bohatstva. Zdravá životospráva pomáha zdravie zachovať a predchádzať chorobám. Musíme sa starať o svoje zdravie vždy včas, pretože keď nás choroba prekvapí, je už neskoro. Preto by mali všetci poznať základy zdravej životosprávy, aby bpli schopní práce aj radosti. Len v zdravom tele je zdravý duch, preto kto chce mať aj duševné zdravie, mnoho energie a šľachetnú povahu, musí sa starať predovšetkým o zdravie telesné. Telo aj duch sa vždy vyvýjajú spolu, preto čokoľvek škodí telu, škodí to aj duchu a naopak. Buď striedmy v jedle a pití!
Človek potrebuje k rastu a na výrobu tepla a pohybovej sily pokrmy a nápoje. Samo telo sa hlási pocitmi hladu a smädu, keď sa mu nedostáva výživných látok. Pod „výživnými látkami“ rozumieme bielkoviny, tuky, uhlohydráty, vodu a soli. Telo potrebuje len isté množstvo vymenovaných látok a preto konzumujeme stravu zmiešanú z ríše živočíšnej (mäso, mliko, syry, vajcia) a z ríše rastlinnej (obilniny, strukoviny, zemiaky, ovocie, zelenina.) Priemerne potrebuje človek v závislosti od veku, veľkosti a námahy denne 50 – 100 g bielkovín, 60 – 100 g tukov, 300 – 500 g cukrov, 2 – 5 l vody a asi 20 g solí. Aj keby človek nepracoval, spotrebuje tieto látky na dýchanie a srdečnú činnosť a na výrobu tepla. Keby neboli v žalúdku a črevách zásoby, žil by človek zo zásob tela. Preto ľudia hladujúci niekoľko dní či týždňov chudnú. Rastúci človek spotrebuje časť potravy na stavbu svalov a kostí a časť na udržanie života. Starci a ľudia s ukončeným rastom toľko jedla nepotrebujú. Mládež má dostávať veľa výdatnej stravy, čo ale neznamená, že sa má prejedať a jesť len mäso a pochúťky. Jesť by sa malo len pri pocite hladu. Ak je žalúdok pokazený, sám jedlo odpiera. Najlepšie je jesť v pravidelných časoch, tri krát denne, aby mal žalúdok čas tráviť. Mládeži trávi rýchlejšie a jedáva päť krát denne. Zlaté pravidlo znie: Ži striedmo a jednoducho! Treba sa uspokojiť so stravou jednoduchov a nechcieť všetko, čo vidíme na stoloch boháčov a v cukrárňach. Takáto strava býva len pre chuť, zriedka aj zasýti. Je mylné veriť, že snáď alkohol podporuje trávenie, alebo že dokonca posilňuje telo. Ani strava v reštauráciách nebýva najlepšia, zväčša plná mäsa a dráždidiel, chudobná na živiny, aby zákazníci vypili dosť liehovín. Človek nepotrebuje veľa mäsa. Potreba bielkovýn sa dá kryť aj mliekom a syrmi. Telo si s množstvom mäsových bielkovýn poradí až za dlhší čas a zatiaľ zdržuje trávenie.

Veľmi zdravá je strava rastlinná. Múka, obilniny, ryža, hrach, šošovica, fazuľa, zelenina, ovocie. Obsahuje aj látky, ktoré v takom množstve v mäse nenájdeme, napríkladželezo, fosfor, draslík, horčík...
Rôzne nákypy, kaše, knedlíky a podobné pokrmy sú najvýdatnejšou a najlacnejšou stravou. Chleba, ryže a zemiakov by sme mali zjesť päť krát viac ako mäsa, zeleniny a ovocia ešte omnoho viac. Takýto pomer je pre výživu tela výhodný. Výživnosť a stráviteľnosť jedál závisí od ich prípravy, zloženia a striedania. Jednotvárna strava sa preje. Pridaním ovocia, zeleniny, korenín a zavarenín odstránime monotónnosť. Jesť treba pomaly, požuť dobre. Zle požuté kusy zaťažujú žalúdok a nieje z nich toľko úžitku. Voda je najzdravším nápojom. Telo samo jej obsahuje 60 percent. Všetky životu potrebné pochody v tele potrebujú vodu. Každá iná tekutina je telu cudzia a preto vylučovaná. Ak niekto pije pivo, víno, ovocné šťavy, smäd hasí vždy len voda. Obsiahnuté cukry vstrebú sa ako potravina. Ak nieje pitná voda naporúdzi, môže sa piť. sódovka. Príjemné sú vody minerálne s malým množstvom kyseliny uhličitej. Mlieko je nápojom a zároveň najdokonalejšou potravou vôbec. Mliekom sa dá zvýšiť výživnosť i chuť iných pokrmov. Všetky výrobky z mlieka sú zdraviu prospešné ale musia sa jesť či piť pomaly, poprípade zajedať chlebom.

Ako sa vystríhať nákazlivých chorôb.
Proti nákazám je najlepšie sa chrániť čistotou a striedmosťou. V dobe epidémií musí byť opatrnosť zostrená. Časté kúpele, umývanie rúk, pitie čistej vody a dbanie o čistotu potravín a vystríhanie sa kontaktu s chorými, to sú asi základné pravidlá ochrany. Slnko ničí množstvo baktérií a preto je dobré nechať ho v určitej miere účinkovať na telo, šatstvo, byt. Otužovanie
Koža je dôležitý orgán tela. Chráni ho proti vonkajším vplyvom a pomáha udržovať teplotu. Mikropórmi neustále vylučuje rôzne látky a ak špina upchá póry, je tom pre telo nebezpečné, lebo sa nedokáže zbaviť určitého množstva škodlivých látok. Koža sa prispôsobuje okolitej teplote, mení plochu prestupu telesného tepla. Túto schopnosť je ale treba cvičiť, aby nás neprekvapili rýchle teplotné zmeny na ktoré by koža reagovať nevedela. To je podstata otužovania. Začať s otužovaním je najlepšie už v rannom veku, ak neskôr, tak len pozvoľna. Po horúcich kúpeľoch treba celé telo ovlažiť chladnou vodou, naopak pred studeným kúpeľom v rieke by telo malo mať vopred dostatok naakumulovaného tepla.

Otužovanie neznamená len styk s vodou, aj vzdušný kúpeľ je blahodárny, zvlášť pre malé deti, ktoré by mali často byť oblečené striedmejšie, aby k ich telu preniklo viac vzduchu a slnka.

Zdroje:
Základy junáctví Antonin Benjamin Svojsik -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk