Hráč ju môže ovplyvniť čo najlepšou koordináciou a synchronizáciou pohybu s predchádzajúcou silou.
Fpt – sila od postupného pohybu tela vpred, sa docieľuje vhodným prenášaním hmotnosti pri údere.
Fpre– sila od pružných vlastností lopty, jej veľkosť je ovplyvnená kvalitou lopty.
Fpe – sila od priletujúcej lopty závisí od hybnosti letiacej lopty a hráč ju môže ovplyvniť výberom miesta zrazu lopty a rakety.

Pre ilustráciu udávam tabuľku veľkosti nárazových síl:


Tab.1. Hodnoty strednej nárazovej sily Fs pri tenisových úderoch


Obr.2. Najvýznamnejšie sily pri úderoch

3.1.1.1. Spoločné znaky tenisových úderov

Pri rôznych druhoch tenisových úderov sú mnohé rozdiely medzi pohybovými činnosťami hráča. Menia sa podmienky, pri ktorých sa úder vykonával, čo ovplyvňuje zmenu pohybových štruktúr hráča. Všetky tenisové údery sú z hľadiska fázovej štruktúry pohybu acyklickými pohybovými činnosťami. Pri úderovej činnosti rozlišujeme tri fázy pohybu, z ktorých každá má svoje biomechanické charakteristiky.
a) prípravná fáza pohybu
b) úderová fáza pohybu
c) záverečná fáza pohybu

Prípravnú fázu pohybu charakterizuje vytváranie podmienok na vykonanie hlavnej časti pohybu. Ide predovšetkým o náprahový pohyb paže s raketou, ktorý je v opačnom smere ako bude prebiehať hlavný pohyb.
Úderovú fázu charakterizuje vykonanie hlavného pohybu, ktorý vrcholí zrazom lopty a rakety v tzv. uzlovom bode. Pohyb charakterizuje prechod z maximálneho svalového úsilia do uvolnenia. Z hľadiska určenia optimálneho pohybu je potrebné určiť hranice jednotlivých fáz. Začiatok úderovej fázy je, keď raketa začína vykonávať pohyb proti letiacej lopte. Vyvrcholením tejto fázy je zraz lopty a rakety a končí sa v momente, keď lopta s raketou už na seba nepôsobia.
Záverečná fáza úderu začína v momente, keď sa lopta oddelí od rakety. V tejto fáze sa pohybuje raketa v smere odletujúcej lopty a po dosiahnutí maximálneho bodu vykonáva spätný pohyb do východiskového postavenia.

Schematickej znázornenie všetky fáz je na obr.3. , kde 0A je prípravná fáza, AB úderová fáza, BC pretiahnutie a dokončenie úderu.



Obr.3. Schéma pohybu rakety

3.1.1.2. Určenie síl a vektora rýchlostí pri údere

Rozhodujúcim faktorom pre let a odraz lopty od povrchu ihriska je vektor lopty pri údere. Jeho charakteristika pre konkrétne tenisové údery je rôzna, ale dá sa zovšeobecniť. Rýchlosť lopty po odraze sa zistí fyzikálnou podstatou zrážky dvoch telies, kde sa v priebehu krátkeho času zmení ich pohybový stav. V momente ako sa telesá stretnú (dotknú), začínajú pôsobiť vzájomné sily +/- F a prekážať jedno teleso druhému v pohybe. Sily +/- F sa nazývajú nárazové sily a spôsobia zmenšenie pôvodnej rýchlosti telies a súčastné vznikne určitá deformácia oboch telies, ktorá je úmerná nárazovým silám. Deformácia narastá až do okamihu, keď sa rýchlosti telies nevyrovnajú. V tomto okamihu je deformácia najvyššia.