Analýza kineziologických pohybov vybraných športových procesov
VYPRACOVANIE:
[1]
1. Úvod
Súčastné obdobie je charakterizované uponáhľaným, často až psychickým stresovým spôsobom života. Človek je odtrhnutý od prírody, psychický unavený a obmedzovaný v prirodzených pohybových činnostiach. V protiklade k práci, ktorá zaťažuje nervový systém a zvyšuje psychickú únavu vystupujú do popredia športové aktivity, ako prostriedok regenerácie a aktívneho odpočinku.
Z hľadiska podávaných výkonov, sa šport rozdeľuje na vrcholový (aktívny) a rekreačný (pasívny). Pre rekreačných športovcov je šport stále považovaný za určitý druh duševného odpočinku a rehabilitácie. Výkonnostný športovci využívajú šport na dosiahnutie svojich cieľov. Hlavným cieľom dosahovanie stále lepších výkonov, na ktoré už dávno nestačí len talent. V súčasnosti sa na zvyšovanie vrcholových výkonov opiera šport o rozsiahle vedecké poznatky a najlepšie technické prostriedky.
Športový tréning sa preto zameriava na teoretické poznatky, ktorými sa idealizuje pohyb športovca, alebo športového náradia tak, aby v konečnom dôsledku s najmenším zaťažením dosiahol čo najväčší výkon.
2. Charakteristika vybraných športových oblastí
Výber športov bol riešený na základe zamerania na dynamické športy a športy, ktoré využívajú pri svojej činnosti nástroj. Medzi tieto športy patrí tenis, golf a iné. Najviac pozornosti budem venovať tenisu, ktorý z hľadiska svalových pohybov a dynamiky je podľa môjho názoru najzaujímavejší. V ďalšej časti budem charakterizovať vybrané športy.
2.1. Charakteristika tenisu
Tenis je šport jednostranne zaťažujúci, pravák hrá pravou rukou, ľavák ľavou. Tenis obsahuje veľa rôznych druhov pohybu, ktoré vyjadrujú ako trafiť a zahrať loptu. Každý z pohybov má svoj názov a miesto na dvorci, z ktorého a z akej pozície sa hrá. Náradím je tenisová raketa a lopta. Tenisová raketa sa drží v ruke s ktorou sa vykonáva pohyb proti letiacej lopte tak, aby lopta padla do poľa súpera. Pole súpera má obdĺžnikový charakter, ktorý je rozdelený na tri polia. Také isté je zrkadlové pre druhého hráča. Strednom prechádza sieť, nad ktorou sa musí pohybovať lopta v neobmedzenej výške. Dopad lopty do poľa súpera by mal byť taký, aby ju súper nevrátil, poprípade aby ju vrátil čo najťažšie.
Preto je veľmi dôležité optimálne vykonanie koordinačného pohybu tela s raketou proti loptičke na dosiahnutie tejto pohybovej úlohy.
Pohybová činnosť pri veľkom množstve meniacich sa situácií vyžaduje stále nové a nové riešenia, ktoré využívajú technické prostriedky na dosiahnutie tzv. ideálneho pohybu hráča a rakety. Množstvo pohybových i taktických úloh je časovo limitované. Ich primerané riešenie vyžaduje na jednej stane množstvo zautomatizovaných činností v oblasti technickej i taktickej, na druhej strane tvorivý prístup k riešeniu úloh, hľadanie stále nových, neočakávaných prístupov.
Medzi základné údery patria:
- forhand
- backhand
- servis
- volej
- return
- smeč
- lob
2.2. Charakteristika golfu
Na rozdiel od iných loptových hier nie je golf obmedzený priestorom. Ten je rozdelený na viacero dráh. Hrá sa golfovou palicou, ktorou sa udiera do loptičky. Pri hre sa používa viacero palíc (14). Začína sa z odpališťa a zakončuje v jamke na konci dráhy. Pri hre sa hráč nesmie dotýkať loptičky rukou, ani inou časťou tela. Cieľom je zahrať všetky dráhy s najmenším počtom úderov.
Pod technikou sa v golfe rozumie najvýhodnejšie riešenie pohybovej úlohy v konkrétnej terénnej situácii. Realizuje sa skladbou pohybových prvkov v priestore a v čase.
Tak, ako aj v tenise si pohybová činnosť vyžaduje pri množstve rôznych pohybov a situácií nové, lepšie riešenia, ktoré využívajú technické prostriedky na dosiahnutie tzv. ideálneho pohybu. Obr.1. Golfové držanie
3. Analýza využitia biomechaniky vo vybranom športe
3.1. Tenis
V tenise sú najviac preskúmané zákonitosti letu loptičky a odrazu loptičky od povrchu. Menej pozornosti sa venovalo rozboru pohybových činností hráča v stretnutí. Najpodrobnejšie je rozanalyzované podanie a problematika držania rakety. Podrobnejší rozbor ďalších pohybových činností tenisu sa v našej literatúre nenachádza.
3.1.1. Sily ovplyvňujúce tenisový úder
V tenise majú najvýznamnejší podiel pri vytváraní úderov tieto sily:
Frp – sila od rotačného pohybu paže s raketou, má najvýznamnejší podiel na vytváraní úderov zo základnej čiary a pri podaní. Ovplyvňujú ju predovšetkým svalové sily, ktoré sa podieľajú na vzniku a priebehu rotačného pohybu paže s raketou. Veľkosť tejto sily môže hráč ovplyvniť čo najväčším polomerom rotácie, docielením vhodnej dráhy rakety a čo najväčším zrýchlením zrazu.
Frt – sila od rotačného pohybu trupu, ovplyvňujú ju svalové sily, ktoré sa podieľajú na vytváraní rotačného pohybu trupu.
Hráč ju môže ovplyvniť čo najlepšou koordináciou a synchronizáciou pohybu s predchádzajúcou silou.
Fpt – sila od postupného pohybu tela vpred, sa docieľuje vhodným prenášaním hmotnosti pri údere.
Fpre– sila od pružných vlastností lopty, jej veľkosť je ovplyvnená kvalitou lopty.
Fpe – sila od priletujúcej lopty závisí od hybnosti letiacej lopty a hráč ju môže ovplyvniť výberom miesta zrazu lopty a rakety.
Pre ilustráciu udávam tabuľku veľkosti nárazových síl:
Tab.1. Hodnoty strednej nárazovej sily Fs pri tenisových úderoch
Obr.2. Najvýznamnejšie sily pri úderoch
3.1.1.1. Spoločné znaky tenisových úderov
Pri rôznych druhoch tenisových úderov sú mnohé rozdiely medzi pohybovými činnosťami hráča. Menia sa podmienky, pri ktorých sa úder vykonával, čo ovplyvňuje zmenu pohybových štruktúr hráča. Všetky tenisové údery sú z hľadiska fázovej štruktúry pohybu acyklickými pohybovými činnosťami. Pri úderovej činnosti rozlišujeme tri fázy pohybu, z ktorých každá má svoje biomechanické charakteristiky.
a) prípravná fáza pohybu
b) úderová fáza pohybu
c) záverečná fáza pohybu
Prípravnú fázu pohybu charakterizuje vytváranie podmienok na vykonanie hlavnej časti pohybu. Ide predovšetkým o náprahový pohyb paže s raketou, ktorý je v opačnom smere ako bude prebiehať hlavný pohyb.
Úderovú fázu charakterizuje vykonanie hlavného pohybu, ktorý vrcholí zrazom lopty a rakety v tzv. uzlovom bode. Pohyb charakterizuje prechod z maximálneho svalového úsilia do uvolnenia. Z hľadiska určenia optimálneho pohybu je potrebné určiť hranice jednotlivých fáz. Začiatok úderovej fázy je, keď raketa začína vykonávať pohyb proti letiacej lopte. Vyvrcholením tejto fázy je zraz lopty a rakety a končí sa v momente, keď lopta s raketou už na seba nepôsobia.
Záverečná fáza úderu začína v momente, keď sa lopta oddelí od rakety. V tejto fáze sa pohybuje raketa v smere odletujúcej lopty a po dosiahnutí maximálneho bodu vykonáva spätný pohyb do východiskového postavenia.
Schematickej znázornenie všetky fáz je na obr.3. , kde 0A je prípravná fáza, AB úderová fáza, BC pretiahnutie a dokončenie úderu.
Obr.3. Schéma pohybu rakety
3.1.1.2. Určenie síl a vektora rýchlostí pri údere
Rozhodujúcim faktorom pre let a odraz lopty od povrchu ihriska je vektor lopty pri údere. Jeho charakteristika pre konkrétne tenisové údery je rôzna, ale dá sa zovšeobecniť. Rýchlosť lopty po odraze sa zistí fyzikálnou podstatou zrážky dvoch telies, kde sa v priebehu krátkeho času zmení ich pohybový stav. V momente ako sa telesá stretnú (dotknú), začínajú pôsobiť vzájomné sily +/- F a prekážať jedno teleso druhému v pohybe. Sily +/- F sa nazývajú nárazové sily a spôsobia zmenšenie pôvodnej rýchlosti telies a súčastné vznikne určitá deformácia oboch telies, ktorá je úmerná nárazovým silám. Deformácia narastá až do okamihu, keď sa rýchlosti telies nevyrovnajú. V tomto okamihu je deformácia najvyššia.
Potom rýchlosť jedného telesa začína narastať, deformácie sa zmenšujú, až kým sa jedno teleso nezačne vzďaľovať od druhého. Veľkosti nárazových síl +/- F závisia od pohybového stavu telies pred zrazom, od spôsobu zrazu a od dĺžky trvania zrazu.
Pohybový stav charakterizuje hybnosť telies. Hybnosť H telesa o hmotnosti m s rýchlosťou v bude:
H = m. v
Ak poznáme hybnosti lopty a rakety pred zrazom, môže sa na základe zákona o zachovaní hybnosti určiť vzťah pre vektor rýchlosti lopty po zraze. Zraz môže byť priamy, ale v tenise sa takýto zraz nevyskytuje, preto treba uvažovať zraz šikmý. Obr.4. Priamy zraz
Z obr.4. je vidno, že ak v1 a v2 ležia na jednaj priamke zraz je priamy, a ak v1 a v2 neležia na jednej priamke zraz je šikmý. Prakticky všetky priame údery sa dajú považovať za prípady šikmého zrazu. Pre tento prípad je vhodné rozložiť vektory rýchlosti v1, v’1 a v2 na tieto zložky.
v1 = v1t + v1n
v2 = v2t + v2n
v’1 = v’t + v’1n
Obr.5. Šikmý zraz
Z hľadiska v‘1 je rozhodujúca rýchlosť v2 pohybu rakety pred zrazom. Rýchlosť v2 sa dá rozložiť na súčet dvoch rýchlostí:
v2 = v2r + v2p
kde v2r – obvodová rýchlosť rotačného pohybu rakety pri údere
v2p – postupná rýchlosť pohybu tela
Obvodová rýchlosť rotačného pohybu rakety okolo myslenej osi sa dá vyjadriť v tvare:
v2r = ω x r
kde ω – vektor uhlovej rýchlosti rotačného pohybu
r – polohový vektor od osi rotácie po bod zásahu lopty keďže ω je na r kolmé platí:
v2r = ω. r
z čoho vyplýva, že veľkosť v2r sa dá zväčšiť zvýšením uhlovej rýchlosti a zväčšením vzdialenosti vzdialenosti r, osi rotácie od bodu zásahu lopty.
Zväčšením sa dajú dosiahnuť dvomi spôsobmi:
- zlepšením telesnej pripravenosti hráča
- zdokonalením koordinácie a techniky pri vykonaní úderu
Veľkosť v2p závisí od postupného pohybu tela v momente zrazu. Táto rýchlosť sa dá dosiahnuť vhodným prenesením ťažiska tela pri údere. Keďže v2 je vektorovým súčtom rýchlosti v2p a v2r je dôležité, aby tieto rýchlosti mali súbežné rovnobežný smer, a aby dosahovali maximálne hodnoty v tom istom okamihu (v momente zrazu lopty s raketou).
Pri využití rýchlosti v1 sa využíva fakt, že lopta pri lete vzduchom stráca svoju rýchlosť. Z toho vyplýva, že pre zvýšenie, alebo využitie tejto rýchlosti treba hrať loptu čím skôr po odraze.
Tento fakt sa dá využiť zlepšením koordinačných schopností s využitím schopnosti predvídania, čo sa veľmi pozitívne prejavuje u telesne a takticky vyspelých hráčov.
Pre sily platia mnohé závislosti, ktoré sú ovplyvnené rôznymi vonkajšími ale aj vnútornými silami, veľkosť nárazových síl závisí od hybnosti rakety, hybnosti letiacej lopty a pružných vlastností rakety (spolu s výpletom) a lopty. Sila +/- F predstavuje súčet týchto najvýznamnejších síl:
Frp – sila od rotačného pohybu paže s raketou
Frt – sila od rotačného pohybu trupu
Fprr – sila od pružných vlastností rakety s výpletom
Fpre – sila od pružných vlastností lopty
Fpe – sila od priletujúcej lopty
K presným výsledkom silového zaťaženia sa nemôžeme dopracovať iba teoretickými výpočtami, lebo presné podiely týchto síl neboli preskúmané, čím môžu byť výsledky podstatne ovplyvnené. Presné podiely sú pri rôznych úderoch iné a hlavne chýbajú presné experimentálne údaje
(1)
3.1.2. Biomechanika – úderová technika – úderové kinogramy
Na forhende Petra Michneva (tohoročný majster ČR, Francúzska a Korziky do 12 rokov), o ktorom sa oprávnene hovorí, že patrí k najlepším v Európe, je možné demonštrovať hlavné optimálne techniky v súvislosti s princípmi biomechaniky.
Na nižšie uvedených 10 úderových kinogramoch, zámerne časovo odstupňovaných po 1/10 sekundy, a zachytajúcich teda 1 sekundu tenisového úderu (do ktorej sa vojde celý úder – teda náprah 1,2,3,4, švihová fáza 5,6, zásah loptičky 7 a natiahnutie 8,9,10), je možno ukázať, čo všetko sa odohráva v tomto krátkom sekundovom časovom intervale. Z kinogramov je zrejmé, ako vo fázach 1,2,3,4,dochádza v desatinách sekundy len k malým pohybovým zmenám, a naopak vo fázach 5,5,7 dochádza k explózii celého tela a zrýchlenie hlavy rakety, takže rýchlosť loptičky i pri úderoch zo základnej čiary dosahuje až 120km/hod.
Na často kladenú otázku – ktorá fáza je pre správne prevedenie úderu najdôležitejšia – či náprah, švihová fáza, zásah loptičky či natiahnutie – je možno odpovedať, že možno odpovedať, že priamo o kvalite úderu rozhoduje vlastný kontakt rakety s loptičkou (okamžik medzi kinogramom 6 a 7, kde by bolo potrebné rozfázovať úderovú fázu nie po 1/10 sekundy, ale až po 1/500 sekundy, čo nie je z technických dôvodov, taktiež nie možné z pohľadu možností webu ). Tento kontakt rakety s loptičkou trvá pri každom údere len asi 0,004 sekundy, loptička je vedená na rakete len asi 10 cm. V tomto nepatrnom okamžiku a na takto krátkej dráhe musí súhlasiť zrýchlenie a smer rakety, uhol rakety k loptičke a na umiestnenie loptičky na rakete.
1 2 3 4
5 6 7 8
9 10
Obr.6.
3.1.2.1.
Dva sekundy rozhodujú o výsledku zápasu
Pri priemerne 500 úderov v trojsetovom zápase 6:4, 4:6, 6:4 má hráč loptičku na rakete len 2 sekundy (0,0004 sekundy x 500 = 2). Vlastné údery potom pri trojhodinovom zápasovom maratóne trvajú len 8 minút ( 1 sekunda x 500 = 500 sekúnd = 8 minút). Teda prevažný čas zápasu potom tvorí medziúderová príprava, práca nôh, prestávky medzi loptičkami a hrami atď.
3.1.2.2. Optimálna technika a biomechanické princípy
Ako optimálnu techniku možno považovať takú techniku, ktorá umožňuje najefektívnejšiu kombináciu sily a kontroly vlastného úderu pri minimalizácii rizika úrazu.
Hlavné biomechanické princípy, ktoré možno aplikovať na techniku tenisových úderov sú:
- rovnováha (napr. foto 4 ) stabilné postavenie a udržanie vertikálnej osi tela v priamej línii
- zotrvačnosť (napr. foto 8,9,10) švih rakety a natiahnutie
- opačná sila (foto 2) zatlačenie nohami proti zemi – impulz pre následnú explozívnu akciu
- hybnosť lineárna (foto 4+5) – prenos váhy tela do úderu
uhlová (foto 5+6) – rotácia tela a bokov
- elastická energia (foto 1) – prednapätie (nabitie) svalov v prípravnej fáze
- koordinačný reťazec
Z uvedených princípov sa detailnejšie zameriame na zaujímavú a nie príliš známu oblasť koordinačného reťazca, pod ktorou sa skrýva často zmieňované a pre hráča niekedy málo zrozumiteľné slovko „timing“ – teda načasovanie úderov.
Definícia: koordinačný reťazec je zložený so segmentov tela, ktoré fungujú ako systém do seba zapadajúcich článkov reťazca, kde sila vyvinutá jedným článkom (časťou tela) je postupne prenášaná k ďalšiemu článku. (Groppel 1994)
Postupnosť segmentov tela:
Část těla Biomechanika
nohy kolena (flexe a extenze)
boky rotace boků
trup rotace trupu
paže/rameno rotace paže kolem ramene
loket extenze lokte - pronace předloktí
zápěstí flexe zápěstí
Tab.2.
V tomto diagrame je zrejmé, ako sa sila jednotlivých segmentov tela stupňovito načítava v silu, s ktorou raketa zasiahne loptičku.
Obr.7.
Pri analýze účelného využitia koordinačného reťazca je dôležité vedieť že:
- pohyb by mal prebiehať odspodu nahor
- pohyb by mal predchádzať od veľkých k malým segmentov tela
- pohyb by mal byť načasovaný a mal by mať progresívny priebeh
Vyššie uvedené kinogramy hráča (1 – 10) potvrdzujú platnosť uvedených zásad, i ako všetko do seba ideálne zapadá.
Pre analýzu problémov je možno využiť biomechanickú figúru hráča, s farebným označením kľúčových partií telesných segmentov (kolena, boky, ramena, loket, zápěstí) a zistiť tak, čo v koordinačnom reťazci nefunguje.
Obr.8.
Problémy v koordinačnom reťazci môžu zapríčiniť, že úder je slabý, postráda kontrolu a môže spôsobiť zranenie. Tieto problémy potom majú 4 hlavné príčiny:
1. vynechanie niektorej časti tela
2. problémy s načasovaním
3. neefektívne využitie časti tela
4. zapojenie časti tela, ktorá nie je pre úder nevyhnutná
3.1.2.3. Záver – praktické aplikácie biomechaniky v tenise
- pre lepšie chápanie účinnosti určitej techniky a k diagnóze a korekcii po technickej stránke je treba využívať vedomosti aplikácie biomechanických princípov
- tenis vyžaduje dynamickú rovnováhu – je potrebné dbať, aby hráč držal polovicu tela kľudne, bez nakláňania a vychyľovania
- vzhľadom k tomu, že sila všetkých úderov je iniciovaná pôsobením nôh proti podložke, je treba efektívne využívať prácu kolien
- zahrnutie širšieho a nižšieho postoja – pre ľahšiu rovnováhu a lepšie využitie zákonov zotrvačnosti
- správne prednapätie veľkých svalových skupín v prípravnej fáze
- snaha o efektívne využitie koordinačného reťazca
- v priebehu prípravy zisťovať, ktoré špecifické časti tela sú pri úderoch nevyužívané či využívané neefektívne
3.2. Golf
(2)
3.2.1. Biomechanika
Golf je veľmi náročný šport. Jedna maličká chyba, ktorú urobí hráč, môže mať nešťastný koniec. Vedci a inžinieri to skúšajú uľahčiť použitím a aplikovaním kinematiky a biomechaniky. Kinematika študuje pohyb bez toho , aby hovorila o silách, ktoré ho spôsobujú. Zaoberá sa hlavne vzájomným vzťahom uhlov a trajektórií. Pohyb zachytáva (vníma) ako priebeh od zaujatia polohy až po jeho kvantifikáciu tak že, používa pri analýze zásady a princípy biomechaniky. Analýza pohybu pri golfe pomáha pre lepšie športové výkony, analýzu neusporiadaných pohybov a rehabilitáciu zranenia.
Obr.9.
Obr.10.
Kinematika golfového švihu je kinematika, ktorá sa zaoberá vysvetlením mechaniky golfového švihu. Jednou z používaných metód je „Skilltec 3D – Golf“. Opiera sa o nedávno vyvinutý biomechanický software od firmy Skill Technologies Inc. Volá sa „Skill 6D – Reasearch“ pohybový systém analýzy. Tento systém je úžasný, pretože vie zachytiť každú výchylku ľudského pohybu v troch rozmeroch veľmi rýchlo. Na telo hráča sú umiestnené malé snímače. Tieto snímače merajú elektromagnetické pole vyžarované z vysielača, ktoré sú blízko. Meracia technika je založená na pozícii tela a rotácie jeho častí. S použitím počítača sa touto metódou odmeraný pohyb hráča zobrazuje na obrazovku za veľa krátkych úsekov. S ľahko získanými informáciami a obrazom si hráč golfu môže prezrieť pohyb pri švihu a tak upravovať svoju techniku a formu.
Veľa chýb sa dá vidieť porovnaním s profesionálmi. Hlavne pohyby bokov a trupu. Potom hráč identifikuje svoj problém. Používa sa technológia Biofeedback. Je to zariadenie zo sluchovým výstupom a hráč pri opakovanom pohybe si nacvičí správny pohyb. Ak urobí zlý pohyb, upozorní ho to zvukom. Vytrénuje si presný správny pohyb. Čím častejšie hráč správne udiera, tým viac sa pohyb zapamätá v jeho svaloch. Počítačový program poskytuje kvantitatívne pochopenie pohybu pri golfe a to poskytuje prostriedky na určenie, získanie väčšieho výkonu pohybu s najväčšou golfovou palicou, hlavne rýchlosť tak, že loptička letí čo najďalej.
Obr.11.
Asi 62% hráčov golfu utrpia nejaký úraz, alebo zranenie. Väčšinou je to bežné zranenie chrbta, ľavého zápästia, pravého lakťa. Tieto zranenia sú zapríčinené hlavne zlou technikou pohybu. S dobrou technikou týmto zraneniam predídeme.
Obr.12.
Iným zariadením používaním na korekciu golfového úderu je „Swinbar“. Táto pomôcka učí správny pohyb, rytmus. Závažnosť pohybu je dostatočne zvládnutá zo všetkými svalovými spomienkami.
[1]
4. Ovplyvňujúce faktory vybraných športových oblastí
Skutočný stav pohybového aparátu je u každého jedinca iný. Z tohto dôvodu je aj pohyb nadefinovaných trajektórií v športových oblastiach u každého jedinca iný. Preto môžu nastať pri pohybe v jednotlivých rovinách:
- fyziologické pohyby
- nefyziologické pohyby
Základný rozdiel medzi fyziologickými a nefyziologickými pohybmi je ten, že pri fyziologických sa do pohybu dostávajú tie svaly, ktoré sú k vytvoreniu daného pohybu nutné. Pri nefyziologických sa do pohybu dostávajú tie svaly, ktoré k vytvoreniu daného pohybu nie sú nutné, pričom je organizmus vydaním energie ne tieto pohyby zaťažovaný. V ďalších častiach.
4.1. Ovplyvňujúce faktory v tenise
Pre optimálne splnenie pohybovej úlohy, ktorou je v tenise udeliť určitú rýchlosť a smer lopte pri využití najmenšieho možného energetického výdaja, je nutné dodržať zásady, ktorých cieľom sú tieto ovplyvňujúce faktory:
1. Zásah lopty musí byť stredom rakety, preto je veľmi dôležité dôsledne sledovanie lopty zrakom. V strede rakety sú najlepšie využité pružné vlastnosti lopty a rakety. Obr.
13.
2. Loptu treba hrať čo najskôr po preletení siete, kde treba využiť rýchlosť protiletiacej lopty v‘1.
3. Hmotnosť tela treba prenášať v úderovej fáze tak, aby hmotnosť (ťažisko) sa pohybovalo v smere predpokladaného letu lopty po údere.
4. Náprahový oblúk v prípravnej fáze má byť primeraný tak, aby zabezpečil dostatočne veľké zrýchlenie pohybu paže s raketou v úderovej fáze. Zrýchlenie má byť maximálne pri zraze rakety s loptičkou. 5. Os rotácie má byť posunutá čo najďalej od predpokladaného bodu zrazu lopty s raketou, čo je dôležité pre veľkosť obvodového zrýchlenia.
6. Pre zvýšenie hybnosti rakety v momente zrazu (zväčší sa nárazová sila) je potrebné spevnenie držadla rakety tesne pred úderom.
7. Pohyb rakety proti lopte musí byť posunutý z hľadiska presnosti úderu. Dôležité je i miesto zrazu, ktoré by malo byť posunuté vpred. Obr.14.
8. Rotačné pohyby paže a trupu musia byť časovo zosúladené s postupným pohybom vpred tak, aby sa dosiahli maximálne hodnoty pri zraze.
Treba si však uvedomiť, že o miere rotácie rozhoduje miesto zásahu lopty v porovnaní so stredom rakety.
Obr.13. Úder stredom rakety
Obr.14. Miesto pri údere
4.2. Ovplyvňujúce faktory v golfe
Z psychologického hľadiska sa golf radí medzi senzomotorické športy. Pri rozbore súčasnej techniky golfového švihu sa dospelo k názoru, že najviac ovplyvňujúcimi faktormi sú:
1. Fyzikálne zákony, a to potenciálna a kinetická energia, zásadne ovplyvňujú techniku golfového švihu. Rozhodujúcim faktorom pre produkovanie energie bude:
E = (m. v2) / 2 kde m- hmota palice
v – rýchlosť hlavy palice
z čoho vyplýva, že čím je rozsah pohybu väčší (náprah), tým väčšiu energiu
získame.
2. Spôsob držania golfovej palice je jedným z ďalších ovplyvňujúcich faktorov, ktoré vplývajú na techniku švihu. Obr.15.
3. Pohyb hlavy palice musí byť vykonávaný v rovine švihu, pričom prenášanie hmotnosti tela musí byť vykonávané pohybom dolných končatín. Obr.16.
4. Pohyb musí byť dokonale koordinovaný a plynulý, vytvárajú ho paže, ramená a boky.
5. Švih je ovplyvňovaný rýchlosťou a tempom hlavy palice, čiže faktorom zrýchlenia.
6. Schopnosti, ktoré môžu byť:
- precepčné – vnímanie priestoru, odhad vzdialenosti, koncentrácia
- intelektové - inteligencia, pamäť, predstavivosť, predvídavosť, kombinatorika
- senzomotorické – rytmus, tempo, postoj, koordinačné schopnosti, sila
Obr.15. Uchytenie palice Obr.16. Smer letu loptičky
5. Dekompozícia pohybov
5.1. Dekompozícia pohybu končatiny s náradím
5.1.1. Tenis
Prvým úderom v tenise je servis.
Postupnosť charakteristiky kinematiky postojov pri servise je nasledovná:
1. Bočné postavenie pri základnej čiare, dolné končatiny mierne rozkročené a vystreté, v jednej ruke (ľavej) je loptička a horná končatina je vyrovnaná v lakťovom kĺbe a smeruje dole. V druhej ruke (pravej) drží raketu backhandovým držaním, horná končatina je:
a) pootočená v ramennom kĺbe smerom dnu (intrarotácia veľkým prsným svalom asi 10°)
b) zohnutá v lakťovom kĺbe (flexia dvojhlavým svalom ramena a ramenným svalom asi 30°)
2. Bočné postavenie zostáva, horné končatiny sa mierne ohnú v kolenách. Ľavá horná končatina si vyhadzuje loptičku pred seba a nad hlavu (abdukcia lopatky predným pílovitým svalom v rozsahu 0 – 150°). Pravá horná končatina sa zapažuje pri vystretí hornej končatiny:
a) pohybom v ramene smerom dozadu a nahor (addukcia lopatky lichobežníkovým svalom v rozsahu 0 – 90°)
b) vyrovnaním v lakťovom kĺbe na 0°
3. Bočné postavenie zostáva, dolné končatiny sú viac ohnuté v kolenách. Ľavá horná končatina si vyhadzuje loptičku pred seba nad hlavu (abdukcia lopatky predným pílovitým svalom v rozsahu 0 – 150°). Pravá horná končatina sa:
a) v ramennom kĺbe dostáva dozadu a nahor, kde chvíľu zostáva (addukcia lopatky lichobežníkovým svalom na 90°)
b) v lakťovom kĺbe ohýba (flexia dvojhlavým svalom ramena a ramenným svalom v rozsahu 0 – 140°)
4. Bočné postavenie sa mení na rotačný pohyb okolo ľavej dolnej končatiny, telo sa prehýba dozadu (extenzia trupu sarkospinálnymi svalmi /m.ilicostalis, m.longissimus/ v rozsahu 5°). Dolné končatiny sa ohýbajú v kolenách ešte viac. Ľavá horná končatina ukazuje na vyhodenú loptičku. Pravá horná končatina sa:
a) v ramennom kĺbe otáča za chrbát (vnútorná rotácia väčším oblým svalom a m.subscapularis 20°)
b) v lakťovom kĺbe ohýba (flexia dvojhlavým svalom ramena a ramenným svalom na 140°)
5. Bočné postavenie sa rotuje okolo ľavej dolnej končatiny, pravá sa nedotýka zeme, dolné končatiny sa vzpriamili v kolennom kĺbe, v členku sa zdvíhajú (plantárna flexia vonkajšej a vnútornej hlavy lýtkovým svalom a šikmým svalom lýtka v rozsahu 30°). Telo sa vzpriamuje prudkým pohybom (flexia trupu priamym brušným svalom). Ľavá horná končatina sa vracia späť do pôvodnej polohy. Pravá horná končatina sa :
a) v ramennom kĺbe otáča späť spoza chrbta dopredu (vonkajšia rotácia väčším oblým svalom a m.teres minor)
b) v lakťovom kĺbe s veľkým švihom vyrovnáva (extenzia trojhlavým svalom ramena)
6. Bočné postavenie sa už zmenilo na skoro čelné. Dolné končatiny sú vystreté, telo padá dopredu (flexia trupu priamym brušným svalom na 20°). Ľavá horná končatina sa vracia do pôvodnej polohy.
Pravá horná končatina sa:
a) v ramennom kĺbe točí dopredu (vonkajšia rotácia m.infraspinatus a m.teres minor)
b) v lakťovom kĺbe vyrovnala
V tomto bode je celé svalstvo napnuté, raketa sa dotýka loptičky, švihom a silou
jej určuje rýchlosť. Držaním rukoväte a natočením hornej končatiny určuje hráč
smer letu loptičky. 7. Postavenie tela je čelné v predklone. Ľavá dolná končatina je na pôvodnom mieste, pravá sa presunula dopredu, je na ňu prenesená všetka tiaž. Telo je mierne v predklone (flexia trupu priamym brušným svalom v rozsahu 40°). Ľavá horná končatina je pri tele ohnutá v lakťovom kĺbe (flexia dvojhlavým svalom ramena a ramenným svalom v rozsahu 90°). Pravá horná končatina sa:
a) otáča v ramennom kĺbe dopredu (vonkajšia rotácia m.infraspinatus a m.teres minor)
b) mierne ohýba v lakťovom kĺbe a zároveň v ňom rotuje (flexia s pronáciou /vnútorná rotácia/ dvojhlavým svalom ramena a ramenným svalom s m.pronator teres a m.pronator quadratus, 30° flexie a 40° pronácie )
8. Dokončenie úderu kedy telo je v predklone úplne čelne. Ľavá dolná končatina sa pohybuje vpred, pravá drží váhu, kolenom ju tlmí. Pravá horná končatina sa:
a) v ramennom kĺbe pripažuje až prechádza k ľavej hornej končatine (abdukcia lopatky m.serratus anterior v rousahu 50°)
b) v lakťovom kĺbe zostáva mierne ohnutá a rotovaná
Tab.3.
6. Záver
Riešenie biomechanických pomerov kineziologického systému v športovom procese má dôležitý význam pre metodiku trénovania jednotlivých športov, a to atletických i neatletických. Cieľom je vlastne zvyšovanie výkonu u športovcov, zdokonalenie techniky prevedenia daného športu, výskum nových pomôcok pre športovcov, uľahčenie športového prejavu u handicapovaných športovcov atď. Moderná technika vniesla do života človeka mnohé vymoženosti, ktorými sa dá ovplyvniť kvalita života. Jednou z týchto vymožeností je aj skvalitnenie pohybu u ľudí telesne postihnutých ako aj ľudí zdravých (športovcov).
|
