RIEŠENIE BIOMECHANICKÝCH POMEROV KINEZIOLOGICKÉHO SYSTÉMU V ŠPORTOVOM PROCESE

VYPRACOVANIE:

1. Kineziológia horných a dolných končatín

1.1. Pohyby v kĺboch

[1] Pohyby v ľudských kĺboch sú dané predovšetkým geometrickým tvarom styčných plôch a rozmiestnením kĺbových väzov a svalových úponov v okolí kĺbu a puzdrom kĺbnym. Rozoznávajú sa kĺby jednoosé, dvojosé a viacosé. Základná poloha kĺbu je stoj s hornými končatinami visiacimi pozdĺž tela, s dlaňami obrátenými vpred. V stredná polohe kĺbov odpovedá najviac uvoľnené puzdro. Strednú polohu zaujíma kĺb spontánne pri chorobe, ktorá je spravidla spojená so zvýšeným množstvom tekutiny v kĺbe. Zo základnej polohy sú možné tieto hlavné pohyby:
a) Flexia, t.j. ohnutie v kĺbe ( napr. nohy, ruky do určitej polohy ) a opak extenzia, t.j. natiahnutie ( napr. končatiny ). Obe tieto rotácie sú okolo vodorovnej osi vo frontálnej rovine. (obr.1)
b) Abdukcia, t.j. odtiahnutie ( napr. končatiny stranou ) a opak addukcia, t.j. pritiahnutie ku strednej rovine. Rotácia okolo predozadnej vodorovnej osi (obr.1),
c) Rotácia, otáčanie. Os otáčania je pozdĺžnou osou otáčajúcej sa kosti. Rozoznáva sa vonkajšia a vnútorná rotácia. (obr.1)
Obr.1 Hlavné pohyby guľovitého kĺbu. A - flexia s extenziou, B – abdukcia s addukciou, C - rotácia





Ak sa vynechá otáčanie a postupne sa zlučuje pohyb od addukcie s flexiou, od flexie s addukciou, vzniká krúživý pohyb ( cirkumdukcia ). Krúživý útvar ( napr. končatina ) opisuje plášť kužeľa, pričom chrbtová strana končatiny smeruje stále dopredu (obr.2). Obr.2 Cirkumdukcia guľovitého kĺbu, ktorého chrbtová strana končatiny mieri stále dopredu


Rozsah pohybov v kĺbe je určený veľkosťou kontaktných plôch jamky a kĺbnej hlavice. Plytká a malá jamka dovoľuje napr. väčší rozsah pohybov veľkej hlavice. Hlboká a uzavretejšia jamka naopak obmedzuje rozsah pohybov hlavice , pretože kosť pri hlavici naráža na okraj jamky. Pohyby sú tiež v okolí kĺbov obmedzené kostnými výbežkami, kĺbnymi väzami, napätím kĺbneho puzdra a hmotnosťou svalov.

1.1.1. Anatomické rozdelenie kĺbov

[1] Podľa počtu zložiek rozoznávame kĺby jednoduché (articulationes simplices), kde sa dotýkajú len dve kosti (kĺb ramenný, bederný) a kĺby zložené (articulationes compositae), kde sa stýka viac kostí ako dve (kĺb lakťový), alebo sa stýkajú len dve kosti, ale do kĺbu je vsunutý disk, alebo meniskus (kĺb čelustný s diskom, kĺb kolenný s meniskami).