Podľa tvaru kontaktných plôch kĺbov sa rozlišuje kĺb guľovitý voľný ( artrodia ), kde celková plocha jamky je menšia ako celková plocha hlavice a preto je možný veľký rozsah pohybov. Tomu odpovedá i voľné puzdro ( napr. kĺb ramenný ). Ďalej je to kĺb guľovitý obmedzený (enarthrosis), čiže kĺb orechový, ktorý má hlbokú jamku, o ktorej okraje sa zastavuje pohyb kosti nesúci hlavicu. Kĺbové puzdro je menej voľné (kĺb bederný, obr. 3).





obr.3 Kĺb guľovitý obmedzený (kĺb bederný). Rozsah pohybov je obmedzený kosťou nesúcou hlavicu. Kĺb elipsovitý (condylaris) má kontaktné plochy, tvorené časťou rotačného elipsoidu. Základným pohybom je flexia a extenzia okolo dlhej osi náhradného rotačného elipsoidu, ďalej sú možné klzné pohyby kĺbovej hlavice menšieho rozsahu do strán. Kombinácia oboch pohybov je možná. Príkladom je spojenie medzi kondylmi (kĺbové výbežky) kosti záhlavnej a jamkami na prvom krčnom stavci (obr. 4). Toto spojenie neumožňuje otáčanie okolo zvislej osi. Obr. 4. Kĺb elipsovitý, čoho príkladom je spojenie medzi kondylmi kosti záhlavnej a jamkami na prvom krčnom stavci ( atlas ). Kĺb sedlový (art. sellaris) má jednu kontaktnú plochu v tvare sedla. Otáčanie je možné v dvoch na seba kolmých osiach. Príkladom je skĺbenie medzi záprstnou kosťou palca ruky a zápästnou kôstkou (karpometakarpový kĺb palca (obr. 5)).

Obr. 5. Schéma kĺbu sedlového. Vpravo je sedlový kĺb medzi záprstnou kosťou a zápästnou kôstkou (10). Kĺb valcový sa vyskytuje v dvoch typoch a to ako kĺb šarnýrový (ginglymus) a kĺb kolový (trochoidea). Kĺb šarnýrový má os otáčania kolmú k pozdĺžnej osi kosti a okolo tejto osi vykonáva flexiu a extenziu. Príkladom sú kĺby medzi článkami prstov (obr. 6.).


Obr. 6. Schéma kĺbu šarnýrového (vľavo). Ako príklad sú uvedené proximálne a distálne kĺby medzi článkami prstov (20); 21 – postranné väzy interfalangeálnych kĺbov (phalageus – článkovitý). Postranné väzy zamedzujú skĺznutiu valcovej plochy do strán. Kĺb kolový je kĺb tvaru nízkeho valca, ktorý má os otáčania zhodnú, alebo rovnobežnú s pozdĺžnou osou kosti a otáča sa v záreze kosti druhej. Napr. laketný kĺb, kde hlavica kosti vretennej sa otáča v záreze kosti laketnej (obr.7.).


Obr. 7. Kĺb kolový (schéma). Vpravo kosť vretenná (ľavá časť) a kosť laketná (pravá strana , spredu); 2- hlavica kosti vretennej, ktorá je kĺbovo spojená s kosťou paže; 4 – ako rafik prebieha plocha po obvode hlavice kosti vretennej a preklzuje v záreze ( insury ) kosti laketnej ( 23 ).

Kĺb kladkový (art. trochlearis) má základný tvar kĺbu valcového, ale spravidla na hlavici má vodiacu ryhu, takže hlavica má tvar kladky.