Takáto špecifická úprava bežeckého rytmu je markantná pri rozbehu na skok smerom do výšky. Ba striedanie dôrazného a nedôrazného, dlhšieho a kratšieho kroku je ešte výraznejšie ako pri skoku do diaľky, lebo zameranosť na mohutnú extenziu odrazovej nohy je skoro od začiatku rozbehu. Štruktúra odrazu skoku je charakteristická tým, že obsah štruktúry podmieňuje jej formu až do fázy letu, a potom zase forma určuje účelné rozloženie častí tela v záujme úspešného výkonu. Skoky sú v podstate šikmým vrhom s elevačným uhlom prispôsobeným funkcii skoku ( od 25° do diaľky do 65° smerom do výšky).
Realizácia skokov vyžaduje cyklickú rýchlosť, skokanskú výbušnosť, aktívnu ohybnosť a obratnosť. Pri odraze v amortizačnej fáze ( dotyk, došľap ) sú vysoké nároky na negatívnu – ustupujúcu – silu, pri dokončení odrazu na pozitívnu silu. Tlak na podložku prevyšuje 5 až 10 krát hmotnosť skokana. Z psychických vlastností možno uviesť schopnosť mobilizovať vôľové úsilie na explozívny odraz, schopnosť prepájať pozornosť z excelerovanej cyklickej činnosti na acyklickú pohybovú činnosť, rozhodnosť a schopnosť orientovať sa v priestore a čase. Pri motorickom učení treba najskôr odstrániť strach z rizika ( úrazu počas letu a najmä pri doskoku či dopade), nerozhodnosť pri prechode do odrazu a treba rozvíjať výbušný odraz. Pri počiatočnom výcviku a zdokonaľovaní treba mať na zreteli nároky na rytmus prechodu z rozbehu do odrazu ako aj to, že opakovaním sa nefixujú, len pohybové tvary, ale aj rýchlosť a rytmus ich realizácie. Týmto nárokom treba podriadiť metodiku nácviku, výcviku, alebo technickej prípravy. 2.1.1.1. Skoky smerom do výšky

Mechanika a technika skoku do výšky.

(4) V krátkosti použitím termínov biomechaniky, môžeme povedať, že skok do výšky jej riadený zvyšovaním rýchlosti použitím dostredivej sily na prenos tela, pretvorením horizontálnej rýchlosti na vertikálnu rýchlosť dostať ťažisko tela ponad priečku. Pri dodržaní určitých biomechanických požiadaviek, možno dosiahnuť jedinečnú kvalitu skokov. Tieto nároky na vykonanie skoku závisia od zručnosti skoku, ktorý môžeme rozobrať v troch stupňoch:
1. Pribehnutie pred odrazom
2. Prechod a vzlet
3. Preskočenie latky
Aj keď tieto fázy sú tak trochu umelé. Výška skoku závisí už od prvého kroku a každý nasledujúci krok od toho predchádzajúceho. Pribehnutie pred odrazom

Funkciou pribehnutia, ako prípravy na odraz je vytvorenie horizontálnej a uhlovej rýchlosti (rotáciou okolo osi). To dosiahneme pribehnutím k tyči „v tvare J“.