Zakrivená časť dráhy nábehu vytvorí odstredivú silu, ktorá pomôže športovcovi prekonať dostredivú silu. Keď to urobí, dá telo šikmo preč od tyče a odrazí sa. V tomto momente sa vytvorí rotácia okolo osi, čo umožní atlétovi prekonať latku. Prechod a vzlet

Z pohľadu biomechaniky, prechod od pribehnutia po odraz má najväčší vplyv na výšku skoku. Počas tejto fázy, horizontálna rýchlosť a moment hybnosti sú premenené na zrýchlenie atlétovho tela pri odraze zo zeme. Funkciou tejto fázy je dostať telo športovca do najlepšej pozície a aplikovať maximálne možnú veľkosť vertikálnej sily smerom od zeme. Nepochybne definitívny zámer je zdvihnúť ťažisko tela do čo najväčšej možnej výšky využitím výhod rotácie okolo horizontálnej osi. Kľúčom k dosiahnutiu dobrého preskoku a vzletu je zníženie ťažiska tela a udržanie dobrej pozície pri poslednom kroku nábehu pokiaľ urýchľujeme odraz. Tento cieľ splníme dokonale ak posledné tri dlhé kroky bežíme do zákruty. Posledný krok, ťažisko tela je nízko pripravené pre kolmé zvýšenie rýchlosti. Priblíženie polohy tela, rameno a koleno sú hnacie a sila aplikovaná od podložky vznesie telo do vzduchu ku tyči. Preskočenie latky

Hneď ako atlét sa odrazí od zeme, jeho trajektória jeho ťažiska je presne definovaná. Nie menej skokan môže maximalizovať polohu tela voči priečke. Akčné a reakčné účinky umožňujú atlétovi preskočiť latku alebo zbrzdiť ho pri preskoku. Ideálne, mali by mať plochý, alebo trocha klenutý chrbát pri prechode ponad latku. Držaním ramien a hlavy trochu ponad boky, pokiaľ nezačnú klesať popod ne. Poloha ramien ovplyvňuje rýchlosť otáčania okolo osi. Keď nohy opúšťajú tyč, nadvihneme hlavu a ramená naraz a bokmi minieme tyčku. TECHNIKA SKOKU DO VÝŠKY





Obr.12

Skoky smerom do výšky

[2] Charakteristika pohybovej činnosti skoku do výšky má osobitosti odlišujúce sa od základnej charakteristiky skokov v tom, že rozbeh je nepomerne kratší, a tým aj získaná zotrvačná sila menšia ( rýchlosť rozbehu asi 6 – 8 m/s ), ale kolmá zložka sily získaná odrazom je na hranici možnosti. Skok o žrdi naopak vyžaduje rozbeh a odraz podobný ako pri skoku do diaľky. Spoločné pre oba druhy skoku do výšky je, že výkon sa meria prekonaním výšky latky, ktorá sa postupne zvyšuje. Táto skutočnosť vytvára nároky na pohybovú štruktúru pri prechode ponad latku a aj nároky na rozloženie motorických a psychických schopností. Veď pri prekonávaní najväčších výšok, teda už za miernej únavy, má skokan dosahovať vrchol výkonnosti.