Skoky o žrdi
(2)

BIOMECHANICKÁ ANALÝZA SKOKU O ŽRDI



Obr.21







HISTÓRIA VÝKONNOSTI V SKOKU O ŽRDI


Obr.22



















FÁZY SKOKU O ŽRDI







Obr.23









VÝŠKOVÉ PÁSMA






Obr.24











Obr.25




Obr.26


Obr.27



Obr.28
2.2.2. Vrhy

[2] Spoločné v pohybovej činnosti je to, že kinetická energia získaná rozbehom či inou inerciou a potenciálna energia vrhača majú sa účelne spočítať tak, aby atletické vrhačské náčinie zaletelo v rámci vymedzeného priestoru čo najďalej. Náčinie má rozličnú hmotnosť ( od 600 gr až po 7,25 kg) a preto vyžaduje rozličným spôsobom akcelerovaný pohyb rozličným využitím ramena ako páky. Tvar náčinia umožňuje počas letu rozlične veľký vztlak náčinia vzdušným prúdom. Rozmery plochy odkiaľ sa vrhá ( vržisko ) sú rozdielne a sú rozdielneho tvaru. Tieto určujú možnosti získavania kinetickej energie. Popri rozdielnych znakoch sú však aj niektoré spoločné, a to najmä z hľadiska spôsobu získavania kinetickej energie. Popri rozdielnych znakoch sú však aj niektoré spoločné, a to najmä z hľadiska spôsobu získavania kinetickej energie. Do prvej skupiny patria vrhy, v ktorých sa kinetická energia získava priamočiarym posúvaním ťažiska tela vrhača a náčinia, do druhej tie vrhy, v ktorých kinetická energie vzniká rotačnými pohybmi trupu a náčinia. 2.2.2.1. Hod oštepom

(3) V momente, keď oštep opúšťa ruku vrhača, jeho ťažisko je situované v najvyššej pozícii pravej ruky atléta a potom letí vysokou rýchlosťou hore. To si vyžaduje vyvinutie veľkého momentu hybnosti v oštepe a v pleci vrhača. Tento impulz sily sa vyvíja medzi nohou vrhača a zemou. Tento moment hybnosti môžme rozložiť do dvoch zložiek, skladajúcich sa z pohybu tela minus švih ramena a z trhu ramena plus oštep. Účelom toho je zisťovať zmeny v systéme, momenty hybnosti v priebehu vrhu a prenos momentov hybnosti z pleca na oštep. Obr.29



METÓDY

Na konci rozbehu atlét - pravák urobí väčší krok, pričom pravá noha ostáva na zemi (RTD), potom hmotnosť tela prenesie na ľavú nohu (LTD) a následne pustí oštep. Atlét má oddelenú oporu (SS) medzi RTD a LTD, celkovo dvojitú podporu (DS) medzi LTD a vrhom. Na národnom šampionáte boli filmovaní ôsmi finalisti použitím štandardnej 3D filmovej analýzy bola vyhodnocovaná perióda vrátane fáz SS a DS. Pre každý subjekt boli analyzované dva vrhy. Digitalizované dáta z filmu boli použité na výpočet, sledovaním koordinácie 21 bodov na tele vrhača a 3 na oštepe. 3D koordinácia bola prenesená do ortogonálnej sústavy v ktorej os X smerovala doprava (normálne v smere trate), os Y smerovala dopredu a os Z hore. Digitálne dáta boli mierne upravené pomocou metrického splineu. Bolo nájdené ťažisko tela a krútiace momenty jednotlivých segmentov tela a oštepu, ktoré boli vyhodnocované nasledujúcou metódou založenou Dapenom v roku 1978. Umiestnenie ťažiska oštepu bolo vypočítané použitím informácií od Hubbarda a Bergmana (1989).
SS a DS fáza boli každá rozdelená na dve rovnaké periódy.