Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Riešenie biomechanických pomerov kineziologického systému v športovom procese
Dátum pridania: | 02.12.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ikarus | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 091 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 26.9 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 44m 50s |
Pomalé čítanie: | 67m 15s |
Priemerná reakcia podložky smerom hore a mierne doprava počas tejto periódy (FX = 380 ± 290 N and FZ = 2200 ± 230 N počas prvej polovice a FX = 430 ± 280 N and FZ = 2400 ± 320 N druhej polovice DS). Ľavá noha bola uložená čisto na ľavej strane ťažiska a údaje z Deporte & Van Gheluwe (1988) ukazujú, že väčšina z reakčných síl podložky sa uplatňuje na ľavej nohe počas DS. To silne poukazuje tomu, že kombinácia polohy ľavej nohy a smer výslednice síl je to, čo zapríčiňuje vznik síl v blízkosti ťažiska a vedie k vzniku malých zmien v HY počas DS. Systém HZ bol veľmi malý v priebehu SS, LTD, malo CCW hodnotu 3 kg m2/s. Počas DS priemerná hodnota reakčnej sily v rovine XY smerom dozadu (trecia sila) a mierne doprava (FX = 380 ± 290 N a FY = -1850 ± 320 N počas prvej polovice DS, FX = 430 ± 280 N a FY = -1540 ± 480 N počas druhej polovice DS). Impulz hybnosti bol CCW (14 N m s a 6 N m s v prvej a druhej polovici DS, podľa poradia), čo znamená, že výsledná sila prechádza vľavo od ťažiska. Momenty hybnosti menia systém HZ na 23 kg m2/s CCW pri vypustení oštepu. Pre zistenie ako v systéme vzniká moment hybnosti, nebudeme vyšetrovať, ako moment hybnosti bol premietnutý do systému rameno - plus – oštep za účelom vyvolania veľkého spádu momentu pri vypustení oštepu. V RTD, všetky HX systému boli v telo – minus – rameno, a veľa zo zmien vzniklo v HX počas SS a tiež z reakčných síl, iba malá CW časť HX bola premenená do rameno – plus – oštep, v druhej polovici SS. Počas DS systém prijal veľký CW impulz hybnosti, ale HX v systéme telo – minus – rameno sa veľa nezmenilo, v základe všetky ďalšie HX získané z podložky počas DS boli premenené cez telo do systému rameno – plus – oštep. V RTD, všetky HY systému boli v systéme telo – minus – rameno, a počas SS prakticky všetky z CCW zmenená v HY a tiež reakčné sily podložky. Medzi LTD a uvoľnením oštepu sú celkovo iba malé zmeny v systéme HY, ale počas druhej polovice DS sú zjavné premeny z CCW HY v systéme telo – minus – rameno do rameno – plus - oštep. Najväčšiu časť počas SS bol systém blízko nuly. V LTD, systém mal malú hodnotu CCW HZ, a v podstate všetky z nich boli v rameno – plus – oštep. Počas DS reakčné sily podložky zvýšili CCW HZ systému. Časť z HZ získame počas prvej polovice DS ak zostaneme v systéme telo – minus – rameno, a časť bola premenená do systému rameno – plus – oštep, všetky ostatné HZ získané počas druhej polovice DS boli prenesené cez telo do systému rameno – plus – oštep.
Obr.30
Zhrnutie:
Moment hybnosti vrhajúceho ramena plus oštep pri vypustení je približne taký veľký ako rýchlosť oštepu, je to jeden z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúci výsledok vrhu.
Zdroje: [1] Doc. Ing. Svatava KONVIČKOVÁ, CSc., Prof. Ing. Jaroslav Valenta, DrSc.:BIOMECHANIKA KLOUBU ČLOVĚKA A JEJICH NÁHRADY , VIENALA – Vydavateľstvo a tlačiareň, Štofek – Vydavateľstvo, Košice, PRAHA 2000, [2] Prof. Dr. Paed. Andrej KUCHEN a kol.: TEÓRIA A DIDAKTIKA ATLETIKY, Vybrané kapitoly, Vydala UK v Bratislave, Polygrafické stredisko UK v Bratislave, január 1980 (1) http://w1.331.telia.com/~u33118930/starte.htm, (2) http://www.cs.indiana.edu/~kinzler/pubs/pvfigs/, (3) www.asb-biomech.org/abstracts/leblanc.html, (4) http://steybe.freeservers.com/jumping.html