Výsledky tohto projektu pomohli porozumieť mechanizmu vrhu, ktorý reakčné sily podložky vyvolávajú na vrhačovu nohu a tak vytvárajú moment hybnosti v systéme vrhač – plus – oštep. Výsledky tiež ukázali, že moment hybnosti v systéme je produkovaný počas jednoduchej aj dvojitej opory, kým prenos momentu hybnosti v systéme vrhač – plus – oštep sa vyskytuje skoro výlučne počas dvojitej opory. Hod oštepom

[2] Hod oštepom je jedným z priamočiarych vrhov. Pre malú hmotnosť náčinia ( 600 až 800 gr ) vyžaduje vyvinúť väčšiu inerciu priamočiarym rozbehom, aby hybnosť hmoty oštepu dosahovala úroveň, ktorá by bola blízko hranice silových možností oštepára. Tlaková línia aj tlaková rovina pri všetkých pohyboch ( rozbehu, prechodu do odhodu a v uzlovej fáze ) má byť zachovaná. Model štruktúry ukazuje obr.31. Obr.31

Zmeny v pohybovej štruktúre sú väčšie ako pri hode guľou. Veď rozbeh sa blíži vzdialenosti, ktorá umožní dosahovať kritérium rýchlosti. Pravda, ak nesenie oštepu nenaruší rytmus ani tempo behu. Pri rýchlosti 9 až 10 m/s ku koncu rozbehu je prechod do uzlovej fázy zložitý najmä preto, že vytočenie pliec a čiastočne aj panvy (os pliec z polohy kolmo na smer behu do polohy v smere behu) a k tomu slúžiace impulzívne (skrížené kroky) treba realizovať bez zníženia rýchlosti a pri zachovaní tlakovej línie a roviny. Na počiatočnej rýchlosti letu náčinia (asi 35 až 36m/s pri svetových výkonoch) sa podieľa rýchlosť rozbehu asi 35 až 38 %. Zvyšujúca časť počiatočnej rýchlosti sa dosahuje v uzlovej fáze. Pri švihu v uzlovej fáze treba čo najdlhšie pôsobiť na zrýchľovanie oštepu predĺžiť podľa možnosti polomer otáčania alebo ho neskracovať vyžitím optimálnej činnosti svalov a dlhých častí tela a vyžitím činnosti všetkých pružín. Prakovitá pružina rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje výkon, pravda ak zdvihová a čiastočne špirálovitá pružina predtým efektívne plnili svoju funkciu. Modelovanie pohybu sleduje výraznejšie nájsť racionálne jadro v štruktúre pohybu. v skutočnosti pohyb je plynulý a dynamický.
Nároky na pohybové schopnosti vyplývajú z charakteru pohybovej činnosti. Pre realizáciu hodu sa vyžaduje len priemerná šprintérska rýchlosť, schopnosť prechádzať zmeneným rytmom do odhodovej fázy (obratnosť) a anjmä výbušná sila. Pre dosahovanie kvalitných výkonov žiada sa akceleračná schponosť v behu na dosahovanie kritéria rýchlsoti na vzdialenosti 30 až 40 m. Výbušná sila prejavujúca sa v konečnej fáze vo švihu paže s oštepom má odlišnú štruktúru ako pri sote guľou. Spočítanie podnetov prebieha pomalšie, lebo atlét tlačí do oštepu po nepomerne dlhšej dráhe.