Zámerný pohyb zahrňuje i automatické pohyby, ktoré častým opakovaním behom predchádzajúceho života stratili vedomý charakter. Príslušné automatické pohyby sú súčasťou štruktúry zámerného pohybu. Zámerné pohyby sú prevádzané rovnakým nervosvalovým ústrojenstvom ako pohyby automatické a nie sú im vyhradené žiadne zvláštne svaly ani motorické nervy. Nervosvalový systém je súčasťou pohybového systému, pomocou neho sú uskutočňované mechanické interakcie človeka s okolím. Schematicky možno u pohybového systému rozlíšiť nasledujúce základné podsystémy. Podsystém centrálny je tvorený segmentami miechy, intra- a intersegmentálne spoje, podkôrové a kôrové kinestetické systémy. Ich hlavnou úlohou je zber, analýza, selekcia a uloženie dát senzorického informačného podsystému, regulácia pohybu na úrovni miechových servomechanizmov, supraspinálnych a kôrových motorických obvodov, centrálna reprezentácia mechanických vlastností prostredia, zásobárňa funkčných matíc, ktorými reaguje na multisignálnu identifikáciu vnútorného a vonkajšieho prostredia pohybového systému motorickou reflexnou činnosťou. Podsystém informačný je tvorený vnímavým zariadením vo svaloch, kĺboch, šľachách a vnútornom uchu (proprioreceptory, vlastné prijímače podnetov). Ďalej sú to oko, ucho kožné receptory (exteroreceptory, zmyslové nervové zakončenia prijímajúce a vnímajúce podnety z vonku); visceroceptory ( útrobné receptory ); aferentné ( prívodové ) neuronové dráhy. Hlavnou funkciou je príjem mechanických podnetov a prenos informácií. Podsystém inervačný sa skladá z motorických neurónov a eferentných ( odvodových) neurónových dráh. Základnou funkciou je aktivácia kostrového svalstva. Podsystém svalový je tvorený priečne pruhovanými kostrovými svalmi, ktoré aktívne silovo pôsobia na skelet. Podsystém segmentov tela a skeletu tvorí podklad pre úpony svalov a väzov. Zabezpečuje prenos energie do okolia. Segmenty tela a elementy skeletu sú medzi sebou spojené systémom medziľahlých prvkov ( väzivo, chrupka, kosti, šľachy, fascie). Prevedenie akéhokoľvek zámerného pohybu vždy predchádza predstava tohoto pohybu, pri ňom sa v mozgu preaktivujú príslušné a do vzniku pohybového zámeru utlmené funkčné štruktúry. Experimentálnym dokladom tohto prípravného procesu sú doprovodné elektrické fenomény – prepotenciály, obsiahnuté v elektroencefalogramoch získaných zvodmi z kože hlavy (Karas, 1978).
Kôrové prípravné potenciály pred zámerným krátkym pohybom ruky (či prstu) sú po zahájení pohybu znázornené na obr.