10.
Napriek tomu, že znalosti potrebné na podrobné vysvetlenie jednotlivého kolísania potenciálu sú veľmi medzerovité, je predsa len možno konštatovať ( obr. 10), že difundujúci prípravný potenciál (PP) je zrejme preaktivačný a je výrazom anticipačných (predvídavých), rozhodovacích a spúšťacích procesov v hĺbkových štruktúrach centrálneho nervového systému (CNS). Premotorický pokles (PPK) odpovedá štartovnému signálu zamýšľaného pohybu. Obr. 10. Priebeh kôrových potenciálov (EMG) človeka (zvody z kože hlavy) pred a bezprostredne po zámernom zahájení pohybu ruky (či prstu). PP – prípravný, zvoľna stúpajúci potenciál, predchádzajúci 800 ms vlastnému pohybu. Je snímateľný v širokom rozsahu oboch hemisfér (pologulí); PPK – premotorický pokles potenciálu PP, začínajúci asi 30 ms pred začiatkom pohybu; MP – motorický potenciál. Je nezávislý na PP, iniciácia asi 80 ms pred začiatkom pohybu; REKP – vyvolané evokované kolísania potenciálu. V každom prípade je treba od vzniku pohybového zámeru do začiatku EMG počítať s oneskorením asi 1 sekundy. Tento interval sa však týka experimentov s koordinačne a mechanicky jednoduchým pohybom ruky či prstu, zahajovaným pokusnou osobou v ľubovoľnom okamihu. Označme ďalej procesy, ktoré spadajú do vyššie popísaného úseku 1 sekundy, ako reakciu nervosvalovú ( prebieha v podsystéme centerálnom a inervačnom až do začiatku EMG). Pokiaľ pohybový zámer nevzniká autonómne, t.j. z vnútorného rozhodnutia človeka, bude nervosvalovej reakcii predchádzať vonkajší podnet, ako zachytenie a spracovanie do úrovne vnemu. Nervosvalová reakcia, pri ktorej prebieha príprava určitého pohybu, sa tiež často prejavuje radou ďalších tzv. ideomotorických reakcií ( samovoľných reakcií, bez súčinnosti vôle). Existencia týchto reakcií, objavená v polovici minulého storočia, bola neskôr doložená radou experimentov. Postrehnutie týchto doprovodných reakcií má význam pre sebaobranu, pretože umožňuje predvídať chystaný pohybový zámer útočníka. Po fáze prípravy zámerného pohybu ( začiatok na obr. 10) vzniká svalový sťah. Predtým relaxovaný sval sa dostáva do stavu vzrušenia, ktoré je vyvolané propriospinálnymi a cerebrálnymi ( vlastnými chrbticovými a mozgovými) impulzmi. Tieto sú privádzané motoneurónmi predných rohov miechy na motorické jednotky, z ktorých sa sval skladá. Začiatok vzrušenia svalu možno registrovať elektromyograficky. Postupné šírenie vzruchu svalom a sama konštrukcia svalu však spôsobujú, že vlastná mechanická aktivita svalu sa oneskoruje zo začiatkom nástupu elektrickej aktivity, vzniká tzv. elektromechanické omeškanie.