Takisto samotná rýchlosť kontrakcie svalu sa môže významne líšiť a to na základe odlišných chemických vlastností myozínu, ktoré sa prejavujú vyššou či nižšou enzimatickou aktivitou pri štepení ATP ( ako príklad možno uviesť rýchleho rysa ostrovida či geparda a pomalého leňochoda). Takisto v rámci jedného živočíšneho druhu, napr. u človeka možno nájsť tzv. svaly rýchle ( glykolitické ), pomalé a vytrvalé ( oxidantné ) a glykoliticko-oxidantné. Ďalej sú možné individuálne rozdiely spôsobené dedičnými vplyvmi a tréningom. Experimentálne získané údaje o elektromechanickom omeškaní sú zatiaľ značne nedostatočné. Napríklad pri voľnej kontrakcii primárneho extenzora kolenného kĺbu (musculus quadriceps femoris) sa rovná v priemere omeškania 40 ms. Až potom môže byť zahájená extenzia. Toto omeškanie zahrňuje elektromechanické omeškanie vlastného svalu a ďalej omeškanie, spôsobené pákovým prevodom vznikajúcej sily kontrakcie cez medziľahlé prvky na segment tela ( bérec). Označme pre motorickú reakciu ( v priebehu nej prebieha v centrálnom a inervačnom podsystéme príprava zámerného pohybu ) a svalovú reakciu ( v priebehu nej dochádza k vzrušeniu svalu ) ako reakciu nervovosvalovú. V pohybových situáciách nieje veľmi často zámerná nervovosvalová reakcia vyvolávaná autonómne ( z vnútorného podnetu človeka), ale z vonkajšieho podnetu. Označme reakciu, ktorá naväzuje na vonkajší podnet ako reakciu senzorickú ( vnímateľnú ). Podnety z vonkajšieho okolia ( cca. 109 bit/s ) zachytené rôznymi periférnymi zmyslovými orgánmi, sú ďalej vedené do centrálneho nervového systému, kde sú uvedomované. Počet informačných signálov zachytených zmyslami človeka, je omnoho rádov vyšší než počet informácii pre vedomú a riadenú pohybovú činnosť ( cca. 50 bit/s ). Prenos a spracovanie informácie v živom organizme sa deje dvojitým spôsobom – humorálne (telesnou tekutinou) a nervovo, pričom humorálny spôsob je geneticky starší. Prenos informácie možno posudzovať na troch úrovniach. Najnižšia úroveň sa týka základných biochemických reakcií ( napr. syntéza bielkovín ) a ďalej na úrovni autonómnych systémov ( regulácia funkcie určitých orgánov ako srdečnej činnosti ). Najvyššia úroveň predstavuje spracovanie informácie v CNS (napr. zrakový nerv predstavuje informačný kanál pre prenos svetelnej informácie ( 3.108 bit/s )). Ďalšie obmedzenie pohybových možností spočíva v časových a silových medziach výkonových zložiek pohybového systému ( svaly, kĺby, končatiny ) a v obmedzujúcich vplyvoch gravitačných a zotrvačných síl. Obmedzené pohybové možnosti sú zrejme istým dôsledkom dlhodobých vplyvov vnútorného pôvodu ( endogenéza ), ktoré pôsobili pri vývoji človeka.