Pri posudzovaní limitácie trvania zámerných pohybov má význam zapodievať sa len takými podnetmi, ktoré sú uvedomované a príslušný vnem ( zrakový, sluchový, tepelný, taktilný a pod. ) vedie ku vzniku zámerného pohybu, t.j. k podmienenej reakcii nervovosvalovej, tvorenej reakciou premotorickou a reakciou svalovou. Presnejšie údaje o trvaní vlastných a rôznych senzorických reakcií, t.j. dôb od dopadu signálu na receptor do jeho uvedomenia, zatiaľ v uspokojivej miere chýbajú. Príčina spočíva zrejme v technických obťiažach potrebných experimentov, ktoré by rôzne senzorické meškania zmerali. Soba odpovede príslušného centra mozgovej kôry nezávisí totiž len na druhu podnetu, ale na tiež na pripravenosti zmyslových centier. U vizuálnych stimulov závisí na zložitosti vnímaného obrazca a pod. Zdá sa však, že novú cestu predstavuje výskum magnetických polí mozgu. Spracovanie podnetu do konečnej zmyslovej informácie v mozgovej kôre sa totiž signalizuje zmenou magnetického poľa v príslušnej oblasti mozgu, a tá je podmienkou ku spúšťaniu premotorickej a ďalej svalovej reakcie, ktorá potom vedie k vzniku vlastného pohybu.
Sledovanie biomagnetických polí je náročná úloha, pretože majú veľmi nízku magnetickú indukciu ( 10-13 až 10-10 ) T ( tesla ). 1T = 1Wb (weber)/m2, kde Wb je magnetický indukčný tok. K jej registrácii sa napríklad využívajú supravodiče. Jednotka tesla znamená teda indukciu magnetického poľa, ktorá ak je homogénna pôsobí silou jedného newtonu na jednometrový úsek vodiča s prúdom jedného ampéra, kolmý ku smeru poľa. 1.2.1. Spoločný časový interval reakcie senzorickej, nervovosvalovej a svalovej

[1] Spoločné trvanie týchto reakcií je dané časovým intervalom od okamžiku dopadu signálu na receptor do počiatku mechanickej aktivity svalu ( počiatku ťahu svalu za úpon, t.j. počiatku pohybu segmentu ). Reakcia senzorická, nervovosvalová a svalová sa označuje ako reakcia senzomotorická. Z experimentálnej psychológie je známe, že trvanie senzomotorickej reakcie závisí na druhu podnetu, intenzite podnetu, stupni motivácie a sústredenosti človeka, stupni nácviku a pod. Tak isto ďalej závisí na miere disjunktnosti reakcie. Disjunktná reakcia, alebo reakcia vyraďovania či reakcia voľby, nutne vzniká vo všetkých tzv. multisignálnych stituáciách, s nimi sa v bežnom živote často stretávame. Doba disjunktívnej reakcie rastie s počtom alternatív, ako vyplýva z klasických pokusov a ďalej z pôsobenia podnetov. Skrátenie senzomotorickej reakčnej doby je možné špecializovaným nácvikom, v ktorom je kladený dôraz na rýchle zareagovanie rôznych možných podnetov a na precvičenie možných pohybových odpovedí.