Aj keď nie je dopredu známe, aký podnet sa práve vyskytne a akým pohybom bude treba reagovať, napriek tomu nie je počet kombinácií neobmedzený. Zložitá reakcia prebieha omnoho pomalšie než reakcia jednoduchá. Je možné počítať s trvaním zložitej senzorickej reakcie 300 ms a viac ( Karas, 1978 ).
Jednoduchá senzomotorická reakcia je jednoduchý podnet ( svetelný, zvukový a pod.).
Meranie reakčnej doby prebieha obvykle tak, že na známy podnet sa reaguje dopredu daným zámerným a známym jednoduchým pohybom. Príslušné zmyslové centrum a tak isto príslušné motorické funkčné štruktúry sú v stave pohotovosti. Namerané hodnoty sa líšia podľa usporiadania experimentálnej situácie a metódy merania. Informatívne je možné uviesť napr. tieto hodnoty: ( 100 – 200 )ms (bežný štart); ( 70 – 80 )ms (najkratšie bežecké štarty u bežcov pri neohlásených štartovacích signálov); ( 150 – 220 ) ms, reakčná doba na optické podráždenie; ( 120 – 180 ) ms, reakčná doba na akustické podráždenie; ( 90 – 190 ) ms, reakčná doba na ťahové podráždenie. Pri dopredu a istom rytme predpokladaných signáloch boli namerané i reakčné doby 60 ms, ktoré však nie je možné predpokladať za čisté reakčné doby. Trvanie jednoduchej senzomotorickej reakcie štvorhlavého svalu stehennného u športovcov, ktorý neboli na tento druh reakcie trénovaní, sa rovná v priemere (u aktivácie; relaxácie) asi 200 ms. 1.2.2. Časový interval pohybových akcií

[1] Trvanie zámerne pohybovej akcie je dané súčtom časových intervalov, než príslušné trvanie reakcie senzorickej, reakcie nervovosvalovej – reakcie svalovej – reakcie mechanickej ( vlastný pohyb človeka či niektorej časti tela v priestore a čase ).
Trvanie jednotlivých reakcií môže byť rôzne, pretože závisí na veľa okolnostiach. Sú to napr. stav pohotovosti ( preaktivácia ), funkčná úroveň analyzačných a riadiacich centrálnych podsystémov, vlastností podnetov a stupeň zložitosti reakcie, mechanická náročnosť vlastného pohybu ( nároky na rýchlosť, zrýchlenie, záťaž bremena, zotrvačné sily, zložitosti koordinácie jednotlivých pohybov ), motivácia, únava, vplyv psycho – a neuro – myotropných látok a pod. Poznávanie a pochopenie zákonitostí, ktorými sú jednotlivé reakcie riadené, má zásadný význam pre štúdium pohybu človeka. Nesporne tu sa stretáva biomechanika s psychológiou a neurofyziológiou. Bezprostredný význam pre prax má ďalej sledovanie trvania výstupnej mechanickej reakcie, t. j. realizácie vlastného pohybu. Najkratšie možné trvanie zámerných rytmických mechanických reakcií je obmedzené frekvenciou nepodmieneného chvenia, ktorého najvyššia frekvencia činí 8 – 12 Hz.