U patologického Parkinsonového tremoru je frekvencia znížená na 4 – 5 Hz. Fyziologické nepodmienené chvenie u zdatných jedincov ( max. 10 Hz ) možno vysvetliť nielen mechanickými vlastnosťami pohybujúcich sa hmôt, ale rovnako parametrami membrán a synaptickými potenciálmi neurónov a ďalej vlastným rytmom spinálneho, regulačného a neurónového mechanizmu pri opakujúcej sa inervácii. Tento mechanizmus nie je možné vyradiť ani pri voľných rytmických pohyboch. Zámerné pohyby, uskutočňované za sebou v opačných zmysloch, vykazujú preto vždy podstatne nižšiu frekvenciu než nepodmienené formy tremoru. Frekvencia 10 Hz je maximálna, ale pre uskutočnenie zámerných pohybov nie je optimálna. Za optimálnu frekvenciu napr. pri chôdzi či poskočení a pri tanci sa pokladá frekvencia cca. 2 Hz. 1.2.3. Model riadenia a regulácie pohybov konania

[1] Systém spojitých procesov vzájomného pôsobenia organizmu s vonkajším a vnútorným prostredím je zjednodušene uvedený na obr. 11..



Obr. 11. Zjednodušený model riadenia a regulácie pohybového jednania ( Čelikovský, Blahuš a kol. 1990 ); efektor ( výkonový činiteľ ); aferentný impulz ( prívodný popud ); reaferencia ( spätný prívod )

Z okolia sú prenášané informácie, prijímané rôznymi receptormi a ďalej dopravované do senzitívnych nervových centier. Tu dochádza k aferentnej syntéze podľa významu pohybovej úlohy. Dôležitú úlohu majú senzomotorické a pohybové skúsenosti. Pohybové programy sú časovo a priestorovo usporiadané vzorce impulzov v skupinách, reťazcoch alebo sivých nervových buniek, čím vznikajú zložité motorické inervačné vzorce. Komplexná plynulá spätná väzba cez vonkajší a vnútorný okruh riadenia zaisťuje informáciu o priebehu a výsledkoch konania, kontrole a korekcii. Reaferentné signály vstupujú do zrovnávacieho mechanizmu, prípadne akceptoru ( prímača ) konania a na rozdiely skutočných a náležitých hodnôt reagujú zmenou programu. Všetky dielče procesy riadenia pohybu sa v organizme sledujú podnetovou schopnosťou. Určuje sa napríklad stupeň využitia energetických schopností. Značný význam pre rýchlosť a presnosť programovej motoriky má analyzátor pohybu, rozsah pohybových skúseností, prepínanie frekvenčných spojení nervových vlákien.
K regulácii pohybového správania dochádza ako na nižšej, senzomotorickej, tak i na vyššej, kognitívnej ( poznávacej ) úrovni, ktoré sú vzájomne v úzkych väzbách. Na senzomotorickej úrovni sú riadené napr. reakcie organizmu na vonkajší podnet, svalový tonus, jednoduché pohyby, držanie tela.