Tieto procesy sú čiastočne vedomé, prebiehajú však tiež nevedome. Vedomá regulácia je u človeka dominujúca. Za významnú výkonovú rezervu možno považovať optimálne funkčné schopnosti senzometrického systému. 2. Analýza pohybových úkonov vybraných športov

2.1. Atletické športy bez náradia

2.1.1. Skoky

[2] Pri všetkých atletických skokoch sa získava horizontálna sila potrebná na šikmý vrh rozbehom. Pri skokoch smerom do diaľky, alebo tam, kde zotrvačná sila má prispieť vztýčeniu žrde do kolmej polohy z polohy 30° - 40° od podkladu je rozbeh tak dlhý, aby sa získala rýchlosť na hranici možnosti skokana, t.j. na 30 - 40 m vzdialenosti rýchlosť 8,5 - 10 m/s. Pohybová činnosť rozbehu je teda zameraná na to, aby z padavého alebo vysokého štartu sa získala optimálna rýchlosť vzhľadom na využitie vnútorných síl skokana v uzlovej fáze. Rozbeh má podobnú štruktúru ako výbeh v šprinte, až na to, že zotrvačnosť pokoja sa neprekonáva nízkym štartom. Šľapavý a švihový beh musí v uzlovej fáze dôsledne využívať spätné pôsobiace akčné sily ( hrabavý dotyk a extenzia pri odpichu ) na zrýchľovanie ( rýchle predlžovanie krokov a zvyšovanie ich frekvencie ) tempa behu. Správne využitie zotrvačnej sily ( vonkajšej ) závisí však aj od pohybových tvarov na začiatku uzlovej fázy a od schopnosti extenzorov odrazovej nohy skokana využiť inerčné sily na ich optimálne natiahnutie a zvýšenie vnútrosvalového napätia (tzv. predpätia). Len keď rýchlosť rozbehu umožní optimálny akčný uhol v priebehu odrazu a vyvolá optimálne predpätie extenzorov je štruktúra racionálna ( obsahová a formálna ). Preto z hľadiska na efektívnosť treba sledovať rozbeh a odraz celku.
Veľmi dôležitý je prechod z rozbehu do odrazu. Počas behu prijíma atlét rad signálov. Podľa toho, aký majú vzťah signály k cieľovej činnosti ( napr. k odrazu ) a k funkcii činnosti sa menia na informácie ( kódujú sa ) alebo sa rušia ( dekódujú sa ). Niekoľko 2 – 4 kroky pred odrazom získava atlét signály za pomoci zraku, o tom, že sa blíži k odrazu ( uzlová fáza). Tieto signály aferentnou cestou vyvolávajú podráždenie motorických centier riadiacich kroky pred odrazom. Pred koordináciou signálov vzniká drobčenie, zlý rytmus, po ich úprave (dekódovaní nevhodných signálov) sa predlžuje krok z odrazovej a zrýchľuje sa krok zo švihovej nohy. Takýto rytmus z prechodu do odrazu je správny a racionálny. Vzniká v dôsledku zvyšovania podráždenia motorických centier riadiacich činnosť extenzorov odrazovej nohy.