Hmyz v službách človeka

Bol si na lúke alebo v záhrade a zrazu si ju tam zazrel. S rešpektom si si všímal každý jej pohyb, každú kvetinu, pri ktorej sa pristavila. Zmiernil si svoje pohyby, len aby si ju nenahneval. Keď sa k tebe blížila, v duchu si si hovoril: „Horko, horko, horko!“, len aby tebe nebolo horúco… Objektom tvojho záujmu je „len“ včela a ty máš rešpekt pred jej kópiou – žihadlom, ktoré ti spôsobí svrbenie. Včela však umrie.

Najprv sa zastavme pri slove umrie. Totiž natoľko si už odpradávna (zhruba 6000 rokov) človek včely váži, že je úplne normálne hovoriť o umieraní, kdežto všetky ostatné živočíchy hynú, dochnú, kapú, atď.
Žiaľ, napriek dokonalosti, ktorou včely oplývajú, každé použitie žihadla proti človeku či inému cicavcovi je nielen prvé, ale aj posledné, pretože po ňom umierajú. Je to spôsobené tým, že hrot žihadla je opatrený spätnými háčikmi (ako harpúna), ktoré uviaznu v pružnej koži, a keď sa včela pokúsi o jeho uvoľnenie, vytrhne si zo zadočku jedový vačok. Tým si privodí smrteľné zranenie. Ak však bodne hmyz, v jeho tele vytvorí veľký otvor, takže žihadlo môže vytiahnuť nepoškodené.

Ako vzniká med
Včela vracajúc sa do úľa po „pracovnom výlete“ podlieha prísnej kontrole na letáčiku (vchod do úľa). Vykonávajú ju „stráže“ tak, že včelu skúmajú tykadlami. V tykadlách sa spája čuch s hmatom. Takto vnímajú charakteristickú vôňu rodiny a ak sa to strážam nepozdáva odoženú každého nevítaného návštevníka. Po povinnej prehliadke, včela tradičným tancom (pozri novembrové Svetlo) naznačí, kde a koľko potravy sa nachádza v okolí. Potom sa stretáva so svojimi družkami, ktoré od nej preberú nektár. Sosákom si ho jedna druhej nasávajú zo žalúdka. Takto je odovzdávaný ďalším a ďalším v úli, čím sa nektár zahusťuje a obohacuje o látky potrebné pri premene na med. Napokon ho ukladajú do šesťuholníkových buniek v pláste. Vnútorným teplom úľa a mávaním krídlami nad bunkami je odparovaná voda a nektár sa zahustí. Tak vznikne med. Robotnice komôrky zaviečkujú voskom.

Včelia výchova
V podobných komôrkach včely vychovávajú aj svoje potomstvo. Menšie komôrky sú buď „skladiskom“ medu alebo liahňami pre budúce robotnice. Väčšie sú určené pre výchovu trúdov.
Na okraji plástu sa nachádzajú okrúhle visiace čiašky – materské bunky, v ktorých sa vyvíjajú budúce matky – kráľovné. Súčasná matka znáša dvojaké vajíčka: z oplodnených sa vyliahnu samice, z neoplodnených trúdy. V normálnych pomeroch (teplota 32 – 35 °C) sa vyliahnu z vajíčka po troch dňoch larvy.

Robotnice ich kŕmia kašičkou. Budúce robotnice a trúdy dostávajú riedšu kašičku a budúce matky hustejšiu tzv. materskú, ktorá je obohatená o vitamíny a vysoko výživné látky. Podľa toho koľkým larvám dajú materskú kašičku, rozhodujú koľko kráľovien bude. Po šiestich dňoch, keď larva dorastie, včely ju uzavrú vrchnákom z vosku a peľu. Aj tvar vrchnákov je rozdielny. Zatiaľ čo nad budúcimi trúdmi je vypuklý, nad budúcou robotnicou je vrchnák plochý. Tak môže včelár určiť, či bude mať dostatok robotníc alebo nadbytok trúdov, z ktorých nemá nijaký úžitok.
Ako prvé sa liahnu kráľovné a to už po 16 dňoch. Po 21 dňoch robotnice a ako posledné sa dostanú na svet trúdy po 24 dňoch.

Deľba práce v úli
Počet členov včelej rodiny je 20 000 – 30 000, no môže sa zvýšiť až na 75 000. Trúdov je asi 200 – 300, avšak pre zachovanie spoločenstva má význam len niekoľko tých, ktoré oplodnia mladú kráľovnú. Okrem toho plnia v úli funkciu „príživníkov“, keďže ich robotnice musia prikrmovať. Po oplodnení kráľovny ich však vyháňajú z úľa. Mimo neho hynú, pretože si nevedia sami zadovážiť potravu.
Robotnice po vyliahnutí postupne prechádzajú rôznymi „zamestnaniami“. Prvé tri dni po vyliahnutí upratujú komôrky plástu. Ďalších sedem dní pripravujú krmivo a vychovávajú larvy. Od desiateho do osemnásteho dňa života preberajú od robotníc vracajúcich sa domov nektár a ním kŕmia ostatných obyvateľov úľa alebo ho uskladňujú do komôrok. Potom sa im vyvinú voskotvorné žľazy, a tak sa podieľajú na stavbe plástu. Okolo dvadsiateho dňa, keď majú najviac žihadlového jedu, strážia vchod. Až nakoniec sa stávajú „poľnými“ včelami, ktoré zbierajú peľ a nektár. Keď je to však potrebné, plnia funkciu, ktorá je pre fungovanie spoločenstva najpotrebnejšia. Robotnice žijú cez leto 6 – 9 týždňov.

Vznik novej rodiny
Vyliahnutie novej matky vyvolá v úli zmeny. Nastane veľký nepokoj, pričom stará matka s asi polovicou včiel opustí úľ a sadne si obyčajne neďaleko starého úľa na konár stromu. Ostatné včely privábené jej vôňou okolo nej vytvoria veľký strapec – roj. Vtedy je potrebné, aby ho včelár striasol do debničky a uložil do prázdneho úľa, pretože včely – vyzvedačky pátrajú po novom domove, ktorý sa nachádza ďaleko starého. Nová matka po vyliahnutí napadne ostatné ešte nevyliahnuté kráľovné, a tak ich usmrtí. Ak je však v úli dostatok včiel, môžu jej v tom zabrániť, a tak sa môže narodiť aj viac kráľovien, ktoré sa tiež vyroja a v úli ostáva posledná z nich.

Včelia matka sa dožíva 3 až 5 rokov, počas ktorých len produkuje vajíčka.

Prečo sú včely cenné
Na záver si iba povedzme, aký zo včiel máme úžitok. O mede a vosku hádam hovoriť netreba. No možno neviete, že aj materská kašička a propolis (výluh z tmelu rastlinných štiav a vosku) sa používa v lekárstve. Preto chráňme včely, lebo nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať ich pomoc.

EŠTE PÁR OTÁZOK
Prečo je včelia komôrka šesťboká?
Sú totiž len tri tvary, aby nevznikli nevyužité kúty. Trojuholníky, štvorce a šesťuholníky. Výpočet ukázal, že pri stavbe štvorcových buniek spotrebuje o 15% viac a pri trojuholníkových až o 50% viac materiálu ako pri stavbe šesťuholníkových.

Z čoho vyrába včela vosk?
Úspornosť stavby buniek je maximálne nutná, lebo vosk vôbec nie je lacná záležitosť. Je vyrábaný z peľu a medu, a z 1 kg medu sa vyrobí len 60 g vosku. Na jediný plást teda včely spotrebujú až 7 kg medu.

Ako včely prežijú zimu?
Včely prezimujú v nakopenom chumáči, uprostred ktorého je matka. Pohybujú svalmi krídel a tak „vyrábajú“ teplo. Teplota v strede chumáča je 20 – 36 °C a na jeho povrchu neklesne pod 10 °C.

Ako si kráľovná udrží nadvládu?
Aby si matka udržala moc nad spoločenstvom, musí od nej denne každá včela dostať asi desatinu mikrogramu jej feromónu, látky vylučovanej na povrch tela. O distribúciu tejto látky sa starajú privilegované členky jej sprievodu. Tie ju už predávajú ďalej a ďalej, a tak sa táto látka dostane veľmi rýchlo ku všetkým.

Koľko medu vyrobí včela?
Ak by mala včela sama vyrobiť 1 kg medu, potrebovala by k tomu 16 rokov a preletela by pri tom vzdialenosť ako 6-krát okolo Zeme. To nie je ale možné, lebo po nalietaní asi 800 km sa jej lietajúce svaly natoľko opotrebujú, že jednoducho vypovedia službu. Za svoj krátky život teda včela nazbiera nektár na výrobu asi 7 g medu. Faktom však je, že pre jeden krajec namazaný medom musia včely navštíviť najmenej 100 000 kvetov.