Bol si na lúke alebo v záhrade a zrazu si ju tam zazrel. S rešpektom si si všímal každý jej pohyb, každú kvetinu, pri ktorej sa pristavila. Zmiernil si svoje pohyby, len aby si ju nenahneval. Keď sa k tebe blížila, v duchu si si hovoril: „Horko, horko, horko!“, len aby tebe nebolo horúco… Objektom tvojho záujmu je „len“ včela a ty máš rešpekt pred jej kópiou – žihadlom, ktoré ti spôsobí svrbenie. Včela však umrie.

Najprv sa zastavme pri slove umrie. Totiž natoľko si už odpradávna (zhruba 6000 rokov) človek včely váži, že je úplne normálne hovoriť o umieraní, kdežto všetky ostatné živočíchy hynú, dochnú, kapú, atď.
Žiaľ, napriek dokonalosti, ktorou včely oplývajú, každé použitie žihadla proti človeku či inému cicavcovi je nielen prvé, ale aj posledné, pretože po ňom umierajú. Je to spôsobené tým, že hrot žihadla je opatrený spätnými háčikmi (ako harpúna), ktoré uviaznu v pružnej koži, a keď sa včela pokúsi o jeho uvoľnenie, vytrhne si zo zadočku jedový vačok. Tým si privodí smrteľné zranenie. Ak však bodne hmyz, v jeho tele vytvorí veľký otvor, takže žihadlo môže vytiahnuť nepoškodené.

Ako vzniká med
Včela vracajúc sa do úľa po „pracovnom výlete“ podlieha prísnej kontrole na letáčiku (vchod do úľa). Vykonávajú ju „stráže“ tak, že včelu skúmajú tykadlami. V tykadlách sa spája čuch s hmatom. Takto vnímajú charakteristickú vôňu rodiny a ak sa to strážam nepozdáva odoženú každého nevítaného návštevníka. Po povinnej prehliadke, včela tradičným tancom (pozri novembrové Svetlo) naznačí, kde a koľko potravy sa nachádza v okolí. Potom sa stretáva so svojimi družkami, ktoré od nej preberú nektár. Sosákom si ho jedna druhej nasávajú zo žalúdka. Takto je odovzdávaný ďalším a ďalším v úli, čím sa nektár zahusťuje a obohacuje o látky potrebné pri premene na med. Napokon ho ukladajú do šesťuholníkových buniek v pláste. Vnútorným teplom úľa a mávaním krídlami nad bunkami je odparovaná voda a nektár sa zahustí. Tak vznikne med. Robotnice komôrky zaviečkujú voskom.

Včelia výchova
V podobných komôrkach včely vychovávajú aj svoje potomstvo. Menšie komôrky sú buď „skladiskom“ medu alebo liahňami pre budúce robotnice. Väčšie sú určené pre výchovu trúdov.
Na okraji plástu sa nachádzajú okrúhle visiace čiašky – materské bunky, v ktorých sa vyvíjajú budúce matky – kráľovné. Súčasná matka znáša dvojaké vajíčka: z oplodnených sa vyliahnu samice, z neoplodnených trúdy. V normálnych pomeroch (teplota 32 – 35 °C) sa vyliahnu z vajíčka po troch dňoch larvy.