Na planéte mikroorganizmov…

Antrax! Slovo, ktoré obletelo svet za niekoľko hodín. Túto infekčnú chorobu nazývanú sneť slezinná spôsobuje baktéria Bacillus anthracis, ktorej veľkosť je len niekoľko tisícin milimetra. Tento druh je však len jedným zo 143 000 známych mikroorganizmov, žijúcich na našej planéte.

K mikroorganizmom okrem baktérií ešte patria vírusy, mikroskopické huby, riasy a prvoky. Ich počet sa ale odhaduje až na 1 120 000 druhov. Je ich toľko, že tvoria až 90 % (!) živej hmoty na celej Zemi. Skutočne, okolo nás existuje obrovská skupina mikroorganizmov a my sa len učíme s nimi žiť…

Kedy sa objavili?
Vznikli asi pred 3,8 miliardami rokov, ale prvé baktérie objavil až Anthony van Leewenhoek (čítaj Antony fan Lévenhúk) v roku 1676, osemdesiat rokov po zostrojení prvého mikroskopu, keď ich spozoroval v čiernom korení. O najväčší rozmach mikrobiológie (veda o mikroorganizmoch) sa však zaslúžil v 19. storočí francúzsky chemik Louis Pasteur (Lui Pastér). Dokázal prítomnosť baktérií vo vzduchu, v r. 1855 objavil pôvodcu antraxu a cholery u hydiny. Objavil vakcínu (očkovaciu látku) proti antraxu a vírusu besnoty, zaviedol pasterizáciu – spôsob konzervovania kvapalín zohriatím na určitú teplotu, aby sa usmrtili mikroorganizmy. V jeho poznatkoch pokračoval Robert Koch, ktorý objavil pôvodcu tuberkulózy a cholery, vtedy smrteľných chorôb. V roku 1928 sa pán Fleming zaslúžil o objavenie penicilínu – látky, ktorá dokáže usmrtiť niektoré nežiaduce mikroorganizmy. No a odvtedy sa mikrobiológia stáva dôležitou oblasťou medicíny.

Neviditeľné
Niektoré mikroorganizmy sa označujú ako choroboplodné zárodky či bacily, pretože spôsobujú choroby. Jestvujú však aj neškodné baktérie a vírusy, dokonca niektoré sú aj užitočné tak, že ich človek využíva. Háčik je len v tom, že si nemôžme vybrať, ktoré mikroorganizmy prijmeme a ktoré nie. Získavame ich zo vzduchu, z potravy i prostredníctvom dotyku, nebadane bez akýchkoľvek výstražných signálov. Nemajú chuť, nevoňajú ani nesmrdia. Pri šírení vzduchom nevidno nijaký mrak… Najmenšie môžu merať len pár nanometrov (1 nanometer = 1 milióntina milimetra). Na hlavičku špendlíka sa ich zmestí niekoľko tisíc. V nepriaznivých podmienkach dokážu prežiť tak, že sa uzatvoria do obalu, ktorý je odolný aj voči chemikáliám, vysokým teplotám alebo UV žiareniu, ktoré by ináč tieto organizmy usmrtili. Hovoríme o spórach, v ktorých baktérie dokážu prežiť aj mnoho rokov. Keď sú vonkajšie podmienky vhodné, mikroorganizmus je opäť aktívny.

Vedcom sa dokonca podarilo oddeliť z čriev dominikánskej včely starej 25 miliónov rokov živé spóry…

Všadeprítomné
Sú naozaj všade. Vo vzduchu, vo vode, v pôde, na iných organizmoch a aj v nás. Už ste sa ráno umyli? Vyčistili si zuby? Obliekli si čisté veci? Možno ale neviete, že vaše telo je aj naďalej domovom 100 000 miliárd mikroorganizmov, čo predstavuje váhu 1 kilogramu. Ale žiadna panika. Tak to má byť. Náš imunitný systém sa s nimi ľahko vysporiada, len musí byť s nimi v kontakte, aby riadne fungoval. Úzkostlivá čistotnosť totiž nenaučí náš organizmus bojovať s choroboplodnými zárodkami, a keď tie zaútočia, naše telo ochorie. Je známe, že deti z mnohopočetných rodín menej chorejú než jedináčikovia. Ich súrodenci totiž nadonášali domov dosť „bacilov“, na ktoré si ich organizmus zvykol a naučil sa proti nim bojovať. Dokonca úzkostlivo čisté prostredie v nemocniciach je paradoxne priam stvorené na rozširovanie osobitne nebezpečných zárodkov. Sem totiž každý so sebou čosi prinesie, a keď je človek chorý, skôr sa naňho čosi prilepí…
V pôde sa však nachádzajú baktérie, ktoré majú užitočnejšie úlohy. Napríklad bez tzv. hľuzových baktérií by len ťažko mohli vyrásť také pochúťky ako fazuľa, šošovica či hrach. Iné sa zas podieľajú na čistení vody tak, že rozkladajú škodlivé látky. Ďalšie sa ukrývajú v rôznych živočíchoch, ktoré sa tak stávajú ich prenášačmi. Komáre v tropických krajinách rozširujú maláriu, blchy sú zas zodpovedné za mor a o kliešťoch či chorobe šialených kráv asi ani nemusím hovoriť. V telách týchto organizmov sa usídlili baktérie a vírusy, ktoré čakajú na príležitosť, kedy sa prejavia.

Človek a jeho obyvatelia
Zoberme si len neumyté zuby. To je pre baktérie živná pôda. Tu sa začnú rýchlo množiť a produkovať kyselinu, ktorá „vyleptáva“ zubnú sklovinu a vytvára podmienky pre vznik zubného kazu. Na druhej strane taký pot obsahuje látky, ktoré udržujú pod kontrolou baktérie sídliace v koži. Nadmerné umývanie môže náš prirodzený dezinfekčný prostriedok odstrániť. V črevách zasa nachádzame až 400 druhov mikroorganizmov (tzv. črevná mikroflóra), ktoré nám môžu pomáhať tráviť pokrm alebo môžu vyvolávať nežiaduce problémy. Pomer medzi dobrými a zlými ale môžeme ovplyvniť. Acidofilné mlieka, jogurty či iné probiotické výrobky obsahujú dobré baktérie, ktoré nám pomáhajú vstrebať viac živín z potravy. Naopak pri menej pestrej potrave sa môžu premnožiť tie baktérie, ktoré vyvolávajú črevné ťažkosti a v horšom prípade vznik rakoviny.
Neviem, či som vo vás vzbudil rešpekt voči týmto malým obyvateľom Zeme, ale jedno je isté, že ich vplyv na náš život nie je až taký malý….