referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lukáš
Piatok, 18. októbra 2019
Na planéte mikroorganizmov…
Dátum pridania: 04.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wydlakdb
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 751
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
Antrax! Slovo, ktoré obletelo svet za niekoľko hodín. Túto infekčnú chorobu nazývanú sneť slezinná spôsobuje baktéria Bacillus anthracis, ktorej veľkosť je len niekoľko tisícin milimetra. Tento druh je však len jedným zo 143 000 známych mikroorganizmov, žijúcich na našej planéte.

K mikroorganizmom okrem baktérií ešte patria vírusy, mikroskopické huby, riasy a prvoky. Ich počet sa ale odhaduje až na 1 120 000 druhov. Je ich toľko, že tvoria až 90 % (!) živej hmoty na celej Zemi. Skutočne, okolo nás existuje obrovská skupina mikroorganizmov a my sa len učíme s nimi žiť…

Kedy sa objavili?
Vznikli asi pred 3,8 miliardami rokov, ale prvé baktérie objavil až Anthony van Leewenhoek (čítaj Antony fan Lévenhúk) v roku 1676, osemdesiat rokov po zostrojení prvého mikroskopu, keď ich spozoroval v čiernom korení. O najväčší rozmach mikrobiológie (veda o mikroorganizmoch) sa však zaslúžil v 19. storočí francúzsky chemik Louis Pasteur (Lui Pastér). Dokázal prítomnosť baktérií vo vzduchu, v r. 1855 objavil pôvodcu antraxu a cholery u hydiny. Objavil vakcínu (očkovaciu látku) proti antraxu a vírusu besnoty, zaviedol pasterizáciu – spôsob konzervovania kvapalín zohriatím na určitú teplotu, aby sa usmrtili mikroorganizmy. V jeho poznatkoch pokračoval Robert Koch, ktorý objavil pôvodcu tuberkulózy a cholery, vtedy smrteľných chorôb. V roku 1928 sa pán Fleming zaslúžil o objavenie penicilínu – látky, ktorá dokáže usmrtiť niektoré nežiaduce mikroorganizmy. No a odvtedy sa mikrobiológia stáva dôležitou oblasťou medicíny.

Neviditeľné
Niektoré mikroorganizmy sa označujú ako choroboplodné zárodky či bacily, pretože spôsobujú choroby. Jestvujú však aj neškodné baktérie a vírusy, dokonca niektoré sú aj užitočné tak, že ich človek využíva. Háčik je len v tom, že si nemôžme vybrať, ktoré mikroorganizmy prijmeme a ktoré nie. Získavame ich zo vzduchu, z potravy i prostredníctvom dotyku, nebadane bez akýchkoľvek výstražných signálov. Nemajú chuť, nevoňajú ani nesmrdia. Pri šírení vzduchom nevidno nijaký mrak… Najmenšie môžu merať len pár nanometrov (1 nanometer = 1 milióntina milimetra). Na hlavičku špendlíka sa ich zmestí niekoľko tisíc. V nepriaznivých podmienkach dokážu prežiť tak, že sa uzatvoria do obalu, ktorý je odolný aj voči chemikáliám, vysokým teplotám alebo UV žiareniu, ktoré by ináč tieto organizmy usmrtili. Hovoríme o spórach, v ktorých baktérie dokážu prežiť aj mnoho rokov. Keď sú vonkajšie podmienky vhodné, mikroorganizmus je opäť aktívny.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.