Hovorí sa, že najlepšia obrana je útok. Alebo útek? Lenže nie vždy to vyjde. Vezmime si len začiatok hodiny. Učiteľ otvára zápisník a – vysloví tvoje meno… Krvi by sa v tebe možno nedorezal. Okamžite ti preblesne hlavou, ako sa stratiť, ako sa stať „neviditeľným“. Splynúť s lavicou alebo zmeniť farbu na farbu steny? Všetko márne a ty sa neistým krokom blížiš k tabuli.

Je jasné, že ti žiadne úsilie o maskovanie nepomôže, ba musíš zamaskovať teraz to, že si sa na hodinu nepripravil. Čo však nie je možné človeku, je umožnené organizmom v prírode. Taký ľadový medveď. Pri prechádzke po Arktíde by sme možno popri ňom prešli bez povšimnutia, keby nemal ten tmavosfarbený ňufák, ktorý na snehu „svieti“ na stovky metrov, a stáva sa tak často terčom pytliackych pušiek. Ľadový medveď, ale aj väčšina živočíchov je prirodzene sfarbená podľa prírody, v ktorej žije. Keď sa však dostanú do iného prostredia, ich farba sa stáva výraznou a vystavuje ich nebezpečenstvu. V živočíšnej ríši sú však druhy, ktoré sa dokážu prispôsobiť okoliu či podkladu a splynúť s ním. Tomuto ochrannému prispôsobeniu tvaru a (alebo) farebnosti organizmu svojmu okoliu hovoríme – mimikry.

Umenie zmiznúť
Babôčky i iné motýle, ktoré majú krásne sfarbené krídla, a môžeme ich tak obdivovať z diaľky, sa stratia spred našich očí vo chvíli, keď si sadnú. Potom svoje maľované krídla zovrú a objaví sa len nevýrazná tmavá plocha, akýsi zvädnutý list, nezaujímavý pre každého prenasledovateľa.
Chameleóny, platesy, chobotnice však dokážu svoju farbu zmeniť podľa toho, v akom prostredí sa nachádzajú. Premenu im umožňujú pigmentové* bunky – chromatofory v koži, ktoré sa podľa potreby rozťahujú alebo sťahujú. Tak ovplyvňujú, aká farba sa na koži objaví.
Pri jednom experimente vedci umiestnili platesu do nádrže so šachovnicovým dnom. Za niekoľko hodín ryba na sebe vytvorila zreteľne rozpoznateľnú šachovnicu.
Zmena farby a tvaru môže prebehnúť za niekoľko sekúnd, ale aj hodín, ba až dní. Preto kamufláž nespočíva len v sfarbení a tvare tela, ale dôležité je aj správanie živočícha, jeho schopnosť ukryť sa, prikrčiť sa, zaliezť do škáry…

Má to význam?
Živočíchy sa maskujú, aby ich nezbadali predátori (dravci), korisť alebo oboje. No žiaden z nich sa farbou svojmu okoliu neprispôsobuje vedome. Je to dlhé roky vyvíjaný zabudovaný reflex, nad ktorým pravdepodobne nemá živočích kontrolu. Človek bol natoľko uchvátený touto schopnosťou, až si ju osvojil.