Hmat, čuch, chuť, zrak, sluch a… Pozná niekto z vás šiesty zmysel? Vie niekto z vás predvídať nejakú udalosť, pohromu alebo prítomnosť organizmu či predmetu aj bez týchto zmyslov?

Niekedy možno áno. Väčšinou ale na základe informácií, ktoré zhromažďujeme v mozgu. Vytvárame tak rôzne dohady, súvislosti, domnienky. V živočíšnej ríši je však čosi ako šiesty zmysel u niektorých druhov v „štandardnej výbave“.

Nočné videnie
V hustom šere je človek bez sviečky, baterky, radaru, infračervenej kamery či navigačného systému stratený. No niektoré zvieratá sú dokonale vybavené aj do tmavých podmienok.
Tak napríklad štrkáče a ve ľhady. Dobre vysúvateľným jazykom „zbierajú“ pachové molekuly malých živočíchov. V ústnom otvore na podnebí majú orgán, ktorý tieto molekuly vyhodnocuje. Pri nosových otvoroch majú ešte špeciálne otvory, ktorými vnímajú teplotu okolia a získavajú tak obraz o prítomnosti teplokrvných živočíchov. V spoločnej súčinnosti týchto schopností tak dokážu zamerať svoju korisť a usmrtiť ju aj bez použitia zraku. Sú schopné zaznamenať zmenu teploty už o 0,003°C! Takže aj keď spia, vedia o vás…
Ryby zas majú po oboch stranách tela tzv. bočnú čiaru, v ktorej sú uložené nervové zakončenia. Svojím pohybom vo vode vyvolávajú vlnenie, ktoré sa odráža od predmetov, a odrazené vlny sú registrované bočnou čiarou. Aj preto ryba nenarazí ani v kalnej vode a týmto spôsobom ryby si vyhľadávajú aj potravu.
Podobný systém využívajú aj delfín a netopier (to už sú ale cicavce). Vydávajú ľudskému uchu nepočuteľné ultrazvukové signály (s frekvenciou 40 000 Hz) a ozvenu týchto zvukov sami zachytávajú sluchom po odraze od predmetov. Toto sa označuje pojmom echolokácia. V podstate je to zariadenie technicky podobné radaru, ale tam ide o spätný odraz elektromagnetických vĺn. Takto dokáže netopier rozoznať na pol metra predmet veľkosti 6 mm. Za zmienku stojí, že ľudské ucho dokáže rozoznávať zvuky s frekvenciou 16 – 20 000 Hz. Povery, že netopiere sa „púšťajú“ do vlasov, sú vymyslené. Pravdaže, môže sa to stať, ale len v dôsledku toho, že vlasy sú príliš tenké, aby ich netopier zachytil svojím radarom. Takýto prípad je ale veľmi zriedkavý a musela by to byť riadna hriva.
Z vtákov sú životu v tme najlepšie prispôsobené sovy. V ich oku sa nachádza väčší počet tyčiniek (bunky, ktoré umožňujú videnie za šera) ako u iných živočíchov. Nedostatočná pohyblivosť hlavy je doplnená neuveriteľnou pohyblivosťou krku, ktorý sa môže otáčať až o 180°.