Takmer 360 miliónov rokov sa úspešne kdesi v nedostupných chladných morských hlbinách ukrývala latiméria podivná, ktorá podľa skamenelín mala vyhynúť pred 60 miliónmi rokov. Radža laut alebo „Kráľ mora“, ako ju zvyknú domorodci nazývať, sa vyskytuje najmä pri Madagaskare, no v roku 1998 zaznamenali jej výskyt aj pri Indonézii. Žije dravým spôsobom života v štrbinách skál v hĺbke do 400 metrov, a tak je okolo nej ešte veľa nejasností. Pre mäsité brušné a prsné plutvy s viditeľnými kosťami, ktoré pripomínajú končatiny, sa latiméria pokladá za príbuznú predkov obojživelníkov.

Preukázateľne najviac sviečok na narodeninovej torte by sfúkla Harriet – korytnačka slonia. Narodila sa okolo roku 1830. O päť rokov neskôr ju z Galapágskych ostrovov vzal Charles Darwin, známy svojou evolučnou teóriou, do Anglicka, kde ju podrobil štúdiu. Neskôr jeho priateľ previezol Harriet do Austrálie, kde v zoo žije doteraz. Za svoj vek – 172 rokov – vďačí hlavne pomalému metabolizmu (premene látok), ktorý je pre korytnačky príznačný.

RASTLINY
Viete, ako môžete pomerne presne určiť vek stromu? Jednou z možností je, že po zoťatí stromu spočítate letokruhy. Na priereze kmeňa vidieť svetlé a tmavé pásy. Stromy v našich podmienkach rastú najrýchlejšie na jar, keď sa tenkostenné vodovodné bunky (xylém) rýchlo zväčšujú. Tieto bunky tvoria svetlo sfarbené letokruhy, známe ako jarné drevo. Na konci leta sa rast spomaľuje, bunky sa zmenšujú a majú silnejšie steny. Hovorí sa im letné drevo a v kmeni sa javia ako tmavšie pásy.
Pomerne presne môžeme odhad veku stromu urobiť aj zmeraním jeho obvodu vo výške asi 130 cm nad zemou. Vek dostaneme tak, že obvod v centimetroch podelíme hodnotou 2,5 (to sa rovná priemernému prírastku na výške za rok). Napríklad strom s obvodom 120 cm je starý takmer 50 rokov.

Žijúce skameneliny II
Vývojovo najstarším stromom na svete je ginko dvojlaločné, ktoré sa na Zemi vyskytuje už 160 miliónov rokov. Má vejárovité listy, ktoré sú rovnaké ako listy skamenených gínk. Počas doby ľadovej tento druh takmer vyhynul a bol zachránený len vďaka čínskym mníchom, ktorí ho začali pestovať v kláštorných záhradách asi v 10. storočí nášho letopočtu. V minulosti sa ako parková drevina ujal aj na Slovensku. Dobre sa mu darí aj v mestách, pretože je odolný voči znečisteniu aj voči škodcom a chorobám. Vysádzajú sa však len samčie stromy, pretože plody zo samičích odporne páchnu.

Suverénne najstarším organizmom je ker, ktorý sa vyskytuje v Mojavskej púšti na juhu Kalifornie v USA. Volá sa kreozot, no jeho vedecký názov je Larrea tridentata.