Biorekordy - Dlhovekosť

Ľudí už oddávna priťahovala otázka, ako si predĺžiť život. Omladzujúce kúry, lieky proti smrteľným chorobám, elixíry života, zmrazovanie… To všetko poukazuje na to, že človek chce poraziť zákony prírody – čas, ktorý mu bol na Zemi určený.

Najstarší Slovák, ktorý sa podľa neoverených správ dožil 185 rokov, bol Peter Čartan (1539 – 1724). Správu o tom vrchnosti podal farár z Valaskej Belej, no dnes to môžeme považovať skôr za legendu. Preukázateľne najstaršieho veku sa dožila Katarína Čavojová z gemerskej obce Vyšná Pokoradza. Zomrela v roku 1991 ako 110-ročná.
Najstarším človekom, ktorého registruje aj Guinnessova kniha rekordov, bola Francúzka Jeanne-Louise Calment. Mala 14 rokov, keď bola v roku 1889 skonštruovaná Eiffelova veža v Paríži. Žila extrémne aktívnym životom. Do 85 rokov sa venovala šermu a na bicykli prestala jazdiť, keď mala 100 rokov. V 114-ich sa stala najstaršou filmovou herečkou vo filme Vincent a ja. Táto „stará mama“ Francúzska zomrela 4. augusta 1997 vo veku 122 rokov a 164 dní.

ŽIVOČÍCHY
Symbol pominuteľnosti
Oproti dlhožijúcim rekordérom prírody stojí na druhej strane hmyz, ktorý si to tu na Zemi dlho nevychutná. Podstatnú časť svojho života (1 až 3 roky) síce prežije v štádiu larvy na dne stojatých alebo mierne tečúcich vôd, ale v štádiu dospelého hmyzu žije len veľmi krátky čas. Podenka obyčajná má totiž zakrpatené tráviace ústroje, takže počas dospelosti neprijíma potravu a hynie po niekoľkých hodinách. Za ten čas sa však jedince spária a samička stihne naklásť vajíčka. Podenky sa tak stali symbolom pominuteľnosti.

Žijúce skameneliny I
Živé organizmy sa v priebehu dejín menili v závislosti od podmienok, ktoré boli na Zemi v tom-ktorom období. Tieto zmeny sa prejavovali aj na ich vonkajšom vzhľade. Napríklad človek sa vyvíja už viac ako 6 miliónov rokov od druhu Australopithecus cez Homo erectus (človek vzpriamený) až po súčasnosť Homo sapiens (človek rozumný). Tento dlhodobý proces sa nazýva evolúcia.
V roku 1952 bol pri pobreží Kostariky, v hĺbke 3475 metrov objavený lastúrnik Neopilina galatheae. Na základe výskumov skamenelín sa ukázalo, že druh Neopilina sa v priebehu 500 miliónov rokov vôbec nezmenil, a tak akoby sa spomínanej evolúcii vyhol. Preto je považovaný za najdlhšie žijúcu fosíliu (skamenelinu). Jeho jedince však prežívajú len pár rokov.
To, že ani zďaleka v prírode ešte nie je všetko prebádané, potvrdzuje aj objav ryby, o ktorej do roku 1938 nebola žiadna zmienka.

Takmer 360 miliónov rokov sa úspešne kdesi v nedostupných chladných morských hlbinách ukrývala latiméria podivná, ktorá podľa skamenelín mala vyhynúť pred 60 miliónmi rokov. Radža laut alebo „Kráľ mora“, ako ju zvyknú domorodci nazývať, sa vyskytuje najmä pri Madagaskare, no v roku 1998 zaznamenali jej výskyt aj pri Indonézii. Žije dravým spôsobom života v štrbinách skál v hĺbke do 400 metrov, a tak je okolo nej ešte veľa nejasností. Pre mäsité brušné a prsné plutvy s viditeľnými kosťami, ktoré pripomínajú končatiny, sa latiméria pokladá za príbuznú predkov obojživelníkov.

Preukázateľne najviac sviečok na narodeninovej torte by sfúkla Harriet – korytnačka slonia. Narodila sa okolo roku 1830. O päť rokov neskôr ju z Galapágskych ostrovov vzal Charles Darwin, známy svojou evolučnou teóriou, do Anglicka, kde ju podrobil štúdiu. Neskôr jeho priateľ previezol Harriet do Austrálie, kde v zoo žije doteraz. Za svoj vek – 172 rokov – vďačí hlavne pomalému metabolizmu (premene látok), ktorý je pre korytnačky príznačný.

RASTLINY
Viete, ako môžete pomerne presne určiť vek stromu? Jednou z možností je, že po zoťatí stromu spočítate letokruhy. Na priereze kmeňa vidieť svetlé a tmavé pásy. Stromy v našich podmienkach rastú najrýchlejšie na jar, keď sa tenkostenné vodovodné bunky (xylém) rýchlo zväčšujú. Tieto bunky tvoria svetlo sfarbené letokruhy, známe ako jarné drevo. Na konci leta sa rast spomaľuje, bunky sa zmenšujú a majú silnejšie steny. Hovorí sa im letné drevo a v kmeni sa javia ako tmavšie pásy.
Pomerne presne môžeme odhad veku stromu urobiť aj zmeraním jeho obvodu vo výške asi 130 cm nad zemou. Vek dostaneme tak, že obvod v centimetroch podelíme hodnotou 2,5 (to sa rovná priemernému prírastku na výške za rok). Napríklad strom s obvodom 120 cm je starý takmer 50 rokov.

Žijúce skameneliny II
Vývojovo najstarším stromom na svete je ginko dvojlaločné, ktoré sa na Zemi vyskytuje už 160 miliónov rokov. Má vejárovité listy, ktoré sú rovnaké ako listy skamenených gínk. Počas doby ľadovej tento druh takmer vyhynul a bol zachránený len vďaka čínskym mníchom, ktorí ho začali pestovať v kláštorných záhradách asi v 10. storočí nášho letopočtu. V minulosti sa ako parková drevina ujal aj na Slovensku. Dobre sa mu darí aj v mestách, pretože je odolný voči znečisteniu aj voči škodcom a chorobám. Vysádzajú sa však len samčie stromy, pretože plody zo samičích odporne páchnu.

Suverénne najstarším organizmom je ker, ktorý sa vyskytuje v Mojavskej púšti na juhu Kalifornie v USA. Volá sa kreozot, no jeho vedecký názov je Larrea tridentata.

Začal rásť skôr ako vznikla samotná púšť, pamätá si počiatky ľudskej kultúry ba možno je aj pamätníkom bájnej Atlantídy. Najstarší exemplár tohto druhu má už viac ako 11 700 rokov! O palestínskom meste Jerichu sa tvrdí, že je najstarším mestom na zemeguli a má 9000 rokov. Kreozot je teda ešte o 2000 rokov starší.
V Kalifornii rastú aj ďalšie dlhožijúce rastliny – borovice ostité. V národnom parku Great Basin rastú viac ako 4500 rokov staré jedince, pričom najstaršia, zvaná Matuzalem, má vyše 4700 rokov.
Na Slovensku sa za najstarší považuje jeden z nasledujúcich stromov. O dube v obci Dubinné neďaleko Bardejova je isté, že v roku 1327, keď sa obec spomína po prvý raz, už existoval. Jeho vek sa odhaduje na 700 rokov. Pri bráne Bojnického zámku sa nachádza Korvínova lipa, pod ktorou údajne sedával aj kráľ Matej Korvín. Podľa legendy ju zasadil Matúš Čák-Trenčiansky v roku 1301, teda má rovnako okolo 700 rokov.

Najvyšší vek živočíchov:
druh vek v rokoch
mucha domáca 0,2
myš domová 4
králik 15
ovca 18
andulka 25
pes 28
mačka 33
krava 40
šimpanz 44
kôň 60
slon 63
veľryba 90
vrana, kapor 100
korytnačka viac ako 150

Najvyšší vek rastlín:
druh vek v rokoch
breza 150
jabloň, agát 200
brečtan 300 – 400
čerešňa, orech 400
borovica čierna 500 – 600
javor 600
gaštan jedlý 700
jedľa 800
lipa 800 – 1000
buk 900 – 1000
smrek 1000
borovica limba 1200
platan 1300
tis 2000.