Biorekordy - Jedovatosť

Písali sme už o rýchlosti, ktorú živočíchy využívajú aj pri úteku pred nepriateľom. Takisto sme si predstavili organizmy, ktoré svojimi rozmermi tiež ohromujú protivníkov. Dnes začneme rozprá-vať o chemickej zbrani, ktorá môže byť útočná, obranná alebo obojaká – jed.

ŽIVOČÍCHY
Predstava jedovatých zvierat sa u väčšiny ľudí spojuje s hadmi, šťúrami, prípadne s pavúkmi. No asi málokto si uvedomuje, že jedovatých zvierat je v prírode ďaleko viac a sú zastúpené prakticky vo všetkých živočíšnych triedach. Časť zástupcov si predstavíme v tomto, ďalšiu v nasledujúcom článku.

Explodujúci chrobák
Azda najneuveriteľnejšiu chemickú zbraň medzi hmyzom a živočíchmi vôbec má chrobák strel-ček, ktorý má v tele zabudované „chemické laboratórium.“ V jeho brušku sa nachádzajú dve žľazy, ktoré produkujú jedovaté tekutiny. Ak je chrobák v ohrození, tekutiny z oboch žliaz sa zmiešajú v jednej komore, kde prebehne prudká chemická reakcia. Teplota tu dosahuje 100 °C a strelček vy-strelí roztok cez análny otvor do vzdialenosti 30 cm, čo je sprevádzané počuteľným „pop“ a viditeľným obláčikom. Jed zabíja napríklad pavúky a ochromí útočníkov ako myši, žaby a vtáky. Pre človeka je nebezpečné zasiahnutie očí. Pred samovznietením chrobáka chránia špeciálne látky – enzýmy. Tento ani nie 1 cm veľký chrobák sa vyskytuje v tropickej oblasti, ale nájdeme ho aj v susednom Česku.
Iným jedom sa prezentuje stonožka obrovská (26 cm) žijúca v Južnej Amerike. Telo tvorí 21 – 23 segmentov a končatiny má prispôsobené na rýchlu chôdzu až beh. Útočí na jašterice, žaby a vtáky. Otrava u človeka je sprevádzaná bodavou bolesťou, teplotou (nad 39 °C) a bolestivými opuchmi. Jej menšie a menej nebezpečné príbuzné sa vyskytujú aj u nás.

Čierna vdova
Pavúky sú známe tým, že svoju korisť omotajú pavučinou a potom ju jedovatým uhryznutím pa-ralyzujú alebo usmrtia. Ale len niekoľko pavúkov je nebezpečných pre človeka. Najznámejším je azda snovačka jedovatá. Dospelé samičky dosahujú veľkosť 2 – 3 cm a ich končatiny sú tiež asi 3 cm dlhé. Sú celé čierne, len na brušku majú červenú škvrnu v podobe presýpacích hodín. Samcov je možné vidieť len zriedka, pretože hneď po párení ich samičky zožierajú. Z toho vzniklo aj ich meno čierna vdova. Samčekovia sú však menší a menej nebezpeční. Snovačky nie sú agresívne pavúky, no ich uhryznutie netreba podceňovať. Sprevádza ho okamžitá ostrá bolesť, silné kŕče, zvracanie, horúčka, bolesti brucha, ale len výnimočne sa končí smrťou.

Výskyt týchto pavúkov je hojný v teplých oblastiach Ameriky, Ázie, Južnej Európy a Severnej Afriky.

Tarantuly
Sú tiež veľmi známe pavúky. Viac ako 840 opísaných druhov dosahuje rôzne veľkosti od centi-metra po 25 cm Theraposa blondi (hmotnosť 150 g). Tarantuly sú často veľmi chlpaté a americké druhy používajú chĺpky na konci bruška ako zbraň. Pri pocite nebezpečia začne pavúk nohami trieť o zadoček a páliace chĺpky sa začnú uvoľňovať a poletovať vzduchom. Zasiahnutému prenasledo-vateľovi spôsobia oslepnutie a pri vdýchnutí menšími cicavcami aj smrť. Harpúnovitý tvar umožňu-je chĺpkom ľahko sa zachytiť na koži a dotykom, škrabaním sa roznášať po celom tele. Chemické látky obsiahnuté v chĺpkoch majú schopnosť sa v organizme zhromažďovať a alergické reakcie sa prejavia aj po čase.
Pohryznutia tarantulami sú takisto nebezpečné. Napríklad Poecilotheria fasciata má jed, ktorý spôsobuje svalové kŕče trvajúce až dva týždne. Ba sú aj prípady, keď bolo potrebné končatinu am-putovať. Jej výskyt bol zaznamenaný na americkom kontinente, v Ázii, Afrike i v Európe.
Pomerne veľký (6 – 7 cm) a hrozivo vyzerajúci pavúk Atrax robustus vzbudzuje obavy u obyvateľov Austrálie. Pri podráždení zdvihne zadné nohy a vycerí masívne (až 7 mm) jedové zuby. Tie sú tak silné, že dokážu preniknúť aj cez necht. Pri útoku má tento najjedovatejší pavúk na svete špecifický postup: pevne stisne korisť a zasadí jej sériu bolestivých uhryznutí. Od roku 1920 majú atraxy na svedomí niekoľko smrteľných prípadov. Objavujú sa hlavne v lete po silnom daždi, keď si tkajú svoje lievikovité siete aj v ľudských obydliach.
Aj napriek tomu majú jedovaté pavúky nepriateľov. V prvom rade sú to ich väčší príbuzní, žaby, myši a aj väčší hmyz ako napríklad spomínaná stonožka obrovská.

Škorpióny
K veľkým pavúkovcom patria ešte šťúry, známejšie aj ako škorpióny, ktorých telo sa skladá z viacerých článkov. Na konci posledného majú bodec s jedom. Sú to nočné živočíchy. Pohyb koristi vnímajú ako chvenie, a to osobitnými orgánmi na brušku. Preferujú teplé podnebie a vysky-tujú sa na všetkých kontinentoch. Najbližšie k nám, v Čechách, žije neškodný šťúr karpatský. Avšak bodnutie šťúrom obrovským môže skončiť aj smrťou. Škorpión využíva bodec nielen pri útoku či obrane, ale aj pri rozmnožovaní. Mláďatá sa rodia živé, čo je medzi pavúkovcami ojedinelé. Samice niektorých druhov ich nosia prvé dva týždne na chrbte. Šťúry sa vyznačujú aj inými schopnosťami.

Bez potravy dokážu prežiť aj 500 dní a sú odolné voči vysokej radiácii, takže sú zrejme jediné živočíchy schopné prežiť výbuch atómovej bomby.

Morské bezstavovce
V plytkých vodách pri pobreží severnej Austrálie bola objavená najnebezpečnejšia medúza na svete – Chironex fleckeri. Má zreteľne štvorhranný zvon s priemerom 20 cm a z každej hrany vy-bieha niekoľko pŕhlivých vlákien, ktoré môžu dosahovať dĺžku aj 9 m. Človeku, ktorý sa ocitne v dosahu týchto vlákien, ostanú prinajlepšom krvavé stopy na celý život. Pri zasiahnutí aspoň troma metrami vlákien však nastáva smrť v priebehu 30 sekúnd až 15 minút. Zaujímavosťou je, že mor-ským korytnačkám ich popŕhlenie nijako neškodí, dokonca si na nich radi pochutia.
V plytkých teplých vodách od Austrálie po Japonsko žije aj jedna z najmenších chobotníc cho-botnica prstencová. Tento 20 cm dlhý a 100 g vážiaci lovec krabov má na povrchu v pokoji bledé prstence, no ak je vyrušený, prstence sa sfarbia na jasnomodro. V jej slinách sa nachádza jed, ktorý je tvorený z dvoch zložiek. Prvá efektívne pôsobí na kraby, ale je neškodná pre človeka. Druhá je účinná ako jed ryby štvorzubca a slúži ako obrana pred nepriateľom. Útok nebýva bolestný, no chobotnica vypúšťa jed, ktorý paralyzuje nervovú a svalovú sústavu. Krátko po kontakte dochádza ku kŕčom okolo úst a krku a smrť môže nastať následkom zlyhania dýchania.