Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Jedovatosť
Dátum pridania: | 04.12.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | wydlakdb | ||
Jazyk: | Počet slov: | 982 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.7 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 6m 10s |
Pomalé čítanie: | 9m 15s |
Opíšeme si však ich jedovaté zbrane – zuby, ktoré môžu byť trojakého typu. Menej jedova-té hady (napr. niektoré užovky) majú tzv. opistoglyfné zuby, čo znamená, že jed im steká po zadnej strane zubov. Proteroglyfné zuby majú smrteľne jedovaté hady ako taipan, kobra, koralovec, mam-ba a i. Jed im steká po ryhe na prednej strane zubov. U solenoglyfných jed steká kanálikom v zuboch. Sem patrí aj naša vretenica. Jej uhryznutie je však smrteľné len pre chorého človeka. Hadí jed môže spôsobovať otravu krvi, napádať nervový systém alebo oboje naraz. Jeho „výro-ba“ však hada stojí veľa energie, preto ho používa len konkrétne použitie. Ak je napríklad niečím prekvapený, často dôjde len k „suchému“ uhryznutiu, teda bez jedu. Najviac jedovatých hadov žije v Austrálii. Zo 143 druhov hadov nie je len 11 jedovatých. Najjedovatejšia je pakobra – Oxyuranus microlepidotus, ktorej jedno uhryznutie by spôsobilo smrť 100 ľudí! Veľmi prudký jed majú aj morské hady (napr. mornáre). Napriek tomu na človeka neútočia.
Medzi jedovatých živočíchov patrí aj cicavec – vtákopysk divný, ktorý má na členku zadných nôh ostrohu spojenú s jedovou žľazou. Používa ju na zastrašenie ako aj pri obrane. I keď menším živočíchom môže spôsobiť smrť, u človeka vyvoláva „len“ bolestivú pichavú bolesť.
RASTLINY
U rastlín je určiť najjedovatejší druh obtiažnejšie ako u živočíchov. Nie každá totiž obsahuje rovnaké množstvo jedu. Závisí to od miesta, kde rastie, od látok obsiahnutých v pôde, od intenzity látkovej premeny a rozhodujúca je aj dávka a stav organizmu, ktorý ju skonzumuje. Za jedovaté sa pokladajú všetky, ktoré môžu spôsobiť poškodenie organizmu. Látky, ktoré sú zodpovedné za jedo-vatosť sa nazývajú alkaloidy. Aj keď väčšina z nich spôsobuje otravu až smrť, niektoré sa používajú aj ako liečivá alebo na zmiernenie bolestí. No pri ich opakovanom a nekontrolovanom podávaní môže nastať závislosť. Vtedy už ide o drogy.
Opíšeme si len tie najznámejšie alkaloidy, s ktorými sa možno stretávame, ale o ich jedovatosti nevieme. Všeobecne však platí, že otravu spôsobí len veľké množstvo alkaloidov.
Nikotín
Alkaloid listov tabaku, do ktorých sa dostáva z koreňových hľúz. Pri styku s otvoreným zrane-ním je prudko jedovatý, keď atakuje centrálnu nervovú sústavu (CNS). Smrteľná dávka (SD) je 50 mg (v jednej cigarete je 0,6 mg).
Atropín
Prudko toxický alkaloid ľuľkovca zlomocného a blenu čierneho. Využíva sa aj na liečenie Par-kinsonovej choroby a v očnom lekárstve na rozšírenie zreničiek.