Jedovatosť

V prvej časti sme si predstavili jedovatých živočíchov, ktoré nemajú kostru - bezstavovce. Dnes sa zoznámime s ich kostenými príbuznými – stavovcami.
V minulom čísle sme spomenuli štvorzubca. Jed tejto ryby je 200 000 ráz silnejší, ako je kurare, smrteľný jed, ktorý sa získava zo stromov a používa sa na napúšťanie šípov. Štvorzubce obývajú Červené more, Indický a Tichý oceán. Rybie ikry, krv, vnútornosti, a v menšej miere, aj koža, ob-sahuje jed. Nie viac ako 0,1 gramu stačí k zabitiu dospelého človeka za menej ako 20 minút.
V štrbinách koralových útesov v Indickom a Tichom oceáne žije pestrofarebná ryba, nazývaná aj „levia ryba.“ Jej plutvy sú predĺžené do dlhých výbežkov a tvoria tak zdanlivú hrivu. Pterois voli-tans má však v týchto výbežkoch jedové tŕne, ktorými spôsobuje bolestivé zranenia. Jed spôsobuje zvracanie, problémy s dýchaním, no smrť je zriedkavá.

Zradná krása
V našich predstavách sa nám pri slove žaba vybaví čosi slizké, smradľavé a škaredé. No v tropických lesoch Strednej a Južnej Ameriky žijú skutočne unikátne žabie „princezné.“ Tieto len 2 – 5 cm veľké žabky, pripomínajúce našu rosničku, sú sfarbené rôznymi pestrými farbami. Avšak táto krása môže byť už na dotyk smrteľná. Ak sa jed dostane do tela obeti, zablokuje prenášače ner-vových impulzov, čím sa zastaví činnosť srdca a nastáva smrť. Na povrch kože totiž vylučujú ner-vový jed, ktorého 1 gram by stačil na usmrtenie niekoľkých tisícok ľudí!
Účinky žabieho jedu poznali už Indiáni, ktorí žabky napichovali a ohrievali nad ohňom. Ich po-kožka začala vylučovať jedovatý sekrét, ktorí Indiáni zachycovali do pripravených nádob. Do jedu potom namáčali šípy (z jednej žaby stačil jed na 50 šípov), ktoré ostali jedovaté až jeden rok. Aj preto sa žabkám z rodu Dendrobates a Phyllobates hovorí „šípové žaby.“ Najjedovatejšie z nich sú: Dendrobates azureus, D. auratus, D. pumilio, Phyllobates terribilis.
Potravou žabiek v prírode je drobný hmyz, predovšetkým mravce. Mravčiu kyselinu využívajú na tvorbu svojho jedu. Pri kŕmení vínnymi muškami doma v teráriu nemajú z čoho vytvoriť jed, a preto nie sú jedovaté.
Výrazné sfarbenie má varovať nepriateľov aj nášho jedovatého obojživelníka – salamandry škvrnitej. Kožné žľazy vylučujú jed, ktorý môže útočníkovi spôsobiť pálenie v ústach či očiach, no môže aj usmrtiť malého cicavca.

Hady
Azda najznámejšia skupina jedovatých živočíchov. Nebudeme spomínať všetkých, pretože ich je mnoho.

Opíšeme si však ich jedovaté zbrane – zuby, ktoré môžu byť trojakého typu. Menej jedova-té hady (napr. niektoré užovky) majú tzv. opistoglyfné zuby, čo znamená, že jed im steká po zadnej strane zubov. Proteroglyfné zuby majú smrteľne jedovaté hady ako taipan, kobra, koralovec, mam-ba a i. Jed im steká po ryhe na prednej strane zubov. U solenoglyfných jed steká kanálikom v zuboch. Sem patrí aj naša vretenica. Jej uhryznutie je však smrteľné len pre chorého človeka. Hadí jed môže spôsobovať otravu krvi, napádať nervový systém alebo oboje naraz. Jeho „výro-ba“ však hada stojí veľa energie, preto ho používa len konkrétne použitie. Ak je napríklad niečím prekvapený, často dôjde len k „suchému“ uhryznutiu, teda bez jedu. Najviac jedovatých hadov žije v Austrálii. Zo 143 druhov hadov nie je len 11 jedovatých. Najjedovatejšia je pakobra – Oxyuranus microlepidotus, ktorej jedno uhryznutie by spôsobilo smrť 100 ľudí! Veľmi prudký jed majú aj morské hady (napr. mornáre). Napriek tomu na človeka neútočia.
Medzi jedovatých živočíchov patrí aj cicavec – vtákopysk divný, ktorý má na členku zadných nôh ostrohu spojenú s jedovou žľazou. Používa ju na zastrašenie ako aj pri obrane. I keď menším živočíchom môže spôsobiť smrť, u človeka vyvoláva „len“ bolestivú pichavú bolesť.

RASTLINY
U rastlín je určiť najjedovatejší druh obtiažnejšie ako u živočíchov. Nie každá totiž obsahuje rovnaké množstvo jedu. Závisí to od miesta, kde rastie, od látok obsiahnutých v pôde, od intenzity látkovej premeny a rozhodujúca je aj dávka a stav organizmu, ktorý ju skonzumuje. Za jedovaté sa pokladajú všetky, ktoré môžu spôsobiť poškodenie organizmu. Látky, ktoré sú zodpovedné za jedo-vatosť sa nazývajú alkaloidy. Aj keď väčšina z nich spôsobuje otravu až smrť, niektoré sa používajú aj ako liečivá alebo na zmiernenie bolestí. No pri ich opakovanom a nekontrolovanom podávaní môže nastať závislosť. Vtedy už ide o drogy.
Opíšeme si len tie najznámejšie alkaloidy, s ktorými sa možno stretávame, ale o ich jedovatosti nevieme. Všeobecne však platí, že otravu spôsobí len veľké množstvo alkaloidov.

Nikotín
Alkaloid listov tabaku, do ktorých sa dostáva z koreňových hľúz. Pri styku s otvoreným zrane-ním je prudko jedovatý, keď atakuje centrálnu nervovú sústavu (CNS). Smrteľná dávka (SD) je 50 mg (v jednej cigarete je 0,6 mg).

Atropín
Prudko toxický alkaloid ľuľkovca zlomocného a blenu čierneho. Využíva sa aj na liečenie Par-kinsonovej choroby a v očnom lekárstve na rozšírenie zreničiek.

Po požití sa zrýchľuje činnosť srd-ca, zvyšuje sa teplota a nastávajú bolesti hlavy. SD 0,1 g.

Kokaín
Získava sa z listov juhoamerického stromu Erythroxylon coca. Pôsobí na CNS a zapríčiňuje stav opojenia s pocitom sily a neobmedzených duševných schopností, čo však trvá krátko. Po vytriezve-ní vzniká podozrievavosť okolia, nastáva nepokoj, zvracanie, zvýšenie tlaku krvi. Je to ťažká droga, pretože opakované použitie spôsobuje návyk.

Kofeín
Nachádza sa v zrnkách kávy a v čajovníku. Po dávke 50 – 200 mg (1 až 2 šálky) sa dostavuje povzbudenie CNS, ktoré odstraňuje únavu, ospalosť, zvyšuje krvný tlak a pôsobí aj ako močotvorný prostriedok. Nižšie dávky (tzv. slabá káva) však zvyšujú ospalosť. Predávkovaním vzniká neschop-nosť koncentrácie, podráždenie žalúdka až vznik žalúdočných vredov. SD 10 g.

Teobromín
Pôsobí ako močotvorný prostriedok, no je aj veľmi toxický. Nachádza sa v čaji a v kakaových bôboch. Človek by ale musel zjesť 2,5 kg čokolády, aby sa otrávil.

Amanitín, Muskarín
Alkaloidy muchotrávok. Najjedovatejšia z nich muchotrávka zelená spôsobuje každoročne smrť mnohým hubárom. Muchotrávka červená zmiešaná s mliekom a cukrom tvorí jedovatú látku, ktorá sa využíva na zabíjanie múch.

10 najjedovatejších hadov sveta a smrteľná dávka pre dospelého človeka
1. Oxyuranus microlepidotus – 2 mg
2. Pseudechis australis – 4,2 mg
3. Oxyuranus scutellatus (taipan) – 8 mg
4. Pseudonaja textilis – 9,4 mg
5. Notechis ater niger – 10,5 mg
6. Enhydrina schistosa (morský had) – 13,1 mg
7. Notechis ater occidentalis – 15,5 mg
8. Dendroaspis polylepis (mamba) – 25,6 mg
9. Notechis ater serventyi – 27 mg
10. Acanthopis antarcticus – 32 mg

Najjedovatejšie rastliny u nás
Blen čierny, bolehlav škvrnitý, durman obyčajný, konvalinka voňavá, ľuľok zlomocný, vranie oko štvorlisté, lastovičník väčší, imelo biele, tis obyčajný, náprstník červený, lykovec jedovatý, áron škvrntý.