referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Hrabáč Takaru
Dátum pridania: 11.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: php9
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 787
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Hrabáč takaru
Ríša: Animalia
Podríša: Metazoa
Kmeň: Chordata
Trieda: Mammalia
Čeľaď: Tubulidentata
Rod: Orycteropus
Druh: Afer
Poddruh: Afer
Váha: 40 - 60 kilogramov
Dĺžka: 1.5 - 1.7 metra
Dĺžka chvosta: 0.45 - 0.5 metra
Výška v pleciach: O.4 metra
Výška v chrbte: do O.5 metra
Dĺžka života: do 20 rokov v zajatí, na slobode neznáma
Dĺžka gravidity: 235 - 258 dní
Obdobie: hlavne od júla do novembra
Počet mláďat v 1 vrhu: 1
Váha mláďaťa: 1.8 kg

Hrabáč takaru je dnes jediným žijúcim členom čeľade Tubulidentata. Kedysi ich boli štyri rody, no dodnes prežil len rod Orycteropus, ktorý má celkovo 18 poddruhov. Z nich v južnej Afrike žije len Orycteropus Afer Afer, ktorému sa hovorí aj Aardvark. Tento názov pochádza z afrikánčiny a skladá sa zo slov aarde - zem a varken - prasa. Do knihy ohrozených živočíchov je zaradený od roku 1986, no i napriek tomu vôbec nie je zriedkavý. Je ho však ťažko stretnúť, keďže žije pod zemou a k iným čeľadiam je veľmi vyhýbavý. Je rozšírený od južnej Sahary smerom k Južnému pólu prakticky na celom africkom kontinente - vyskytuje sa na savanách, ale i v dažďových pralesoch.

Meno Aardvark, ale i slovenský ekvivalent hrabáč takaru mu prischol zrejme pre to, že býva pod zemou v malej komôrke. Do nej však vedie tunel dlhý často i cez desať metrov s polmetrovým priemerom. Zviera prespí celý deň a na povrch vychádza len za tmy. Živí sa termitmi, na čo je i patrične prispôsobený: Jeho jazyk síce nie je lepkavý, no má na ňom nespočetné množstvo slinných žliaz. Na vlhké sliny sa potom mravce a termity prilepia a aardvark ich hneď prehltne. Samozrejme, popri mravcoch skonzumuje aj veľké množstvo pôdy a zŕn, ktoré uviaznu na jazyku spolu s mravcami. Jeho telo je však na to dokonale uspôsobené, a tak mu to nespôsobuje žiadne tráviace ťažkosti. Ku koristi sa dostáva pomerne jednoducho. Vyhliadne si nejaké mravenisko a oboma prednými labami doňho hĺbi dieru. Do nej potom vopchá svoj dlhý rypák a očuchá potenciálnu korisť. Ak nie je spokojný, hĺbi ďalej, až kým sa dostane k miestu s najväčšou koncentráciou mravcov. Tu už použije svoj jazyk a pozbiera si svoju porciu. Prirodzene, mravce to len-tak nechať nechcú.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.