Len čo ich osobitne vyvinuté zmysly informujú o blízkosti koristi, nehlučne sa vydajú
za ňou. Niekedy krúžia okolo stáda rýb čoraz rýchlejšie a tesnejšie, a nútia ich tak nahustiť sa v malom priestore. Potom bičujú vodu chvostovou plutvou, aby ich omráčili, alebo sa ich zmocňujú priamo s otvorenou papuľou. Ak je ich korisť väčšia, žralok sa o ňu oprie rypákom, zakloní hlavu dozadu a uchopí ju spodnou čeľusťou. Niekoľkými myknutiami hlavy korisť roztrhá a potom prehltne.
Niektoré druhy žralokov sa koristi zmocňujú nasávaním. Hrubými okrajmi úst sa pritlačia na okraje dutiny, v ktorej sa ukrýva korisť, a prudko nasajú vodu aj s ňou.
Keď žralok napne chrbát
Teritórium si bránia iba útesové žraloky. Pokusy zamerané na správanie žralokov sivých, ukázali, že prítomnosť pozorovateľa v teritóriu chápe domáci žralok ako ohrozenie. Začína sa správať agresívne a zvláštnym spôsobom plávania sa pokúša nepriateľa zastrašiť. Napne chrbát, nadvihne rypák a prsné plutvy spustí nado. Ak narušiteľ neustúpi, napokon ho napadne bez ohľadu na to, či je ním človek alebo živočích.


















Vynikajúce zmysly
Žraloky majú osobitn sústavu zmyslových orgáov, ktoré sú dokonale prispôsobené ich úlohe predátorov. Vyznačujú sa vynikajúcim sluchom, ktorý im umožňuje zachtávať širokú škálu zvukov. Účinnosť ich sluchu sa ešte zvyšuje tým, že vo vode sa zvuk šíri oveľa rýchlejšie ako vo vzduchu. Žraloky vďaka tomu vnímajú aj zvyky pochádzajúce zo zdroja vzdialeného až dva kilometre, a to s frekvenciou od 40 Hz, ktorá je pre ľudské ucho nepočuteľná ( je o 1,5 oktávy nižšia ako najhlbší tón, aký možno vylúdiť na klavíry). Hmat na diaľku
Sluchový orgán žralokov tvorí vnútorné ucho. Je umiestnené v lebke a s okolitým prostredím je prepojené prostredníctvom endolymfatických kanálov, ktoré sa na povrchu kože otvárajú párovými otvormi vyúsťujúcimi na hlave. Rozličné druhy chvenia okrem toho zachytávajú zvláštnym orgánom, ktorý sa nie celkom výstižne označuje ako bočná čiare. Tvorí ju sústava kanálov, ktorá sa tiahne po bokoch tela a po hlave, pričom najmä v okolí úst sa rozvetvuje. V kanáloch sú rozmiestnené bunky citlivé na chvenie, ktoré sú naplnené rôsolovitou hmotou a prostredníctvom otvorov spojené s vonkajším prostredím. Žraloky pomocou nich zachytávajú aj veľmi jemné prúdenie vody a následne aj pohyb organizmov a predmetov, ktoré, ich obklopujú. Tomuto zmyslu sa niekedy hovorí aj „hmat na diaľku“. Predpokladá sa, že predstavuje prechodný zmysle medzi hmatom a sluchom. Mnohé žraloky aj veľmi dobře vidia.