Ich oko je porovnateľné s okom vyšších stavovcov vrátanie človeka. Jediný rozdiel spočíva v tom, že ich takmer guľovitá šošovka nemení tvar a neprispôsobuje sa svetelným podmienkam. Sveto sa žralokom odráža od sietnice, vďaka čomu sa v morskom prostredí, kde je svetlo tlmené a rozptýlené, účinnosť zraku zvyšuje. Sietnica žralokov obsahuje vrstvu pigmentových buniek a pripomína sietnicu mačiek. Niektoré druhy žralokov majú viečka pohyblivé, iné nie: žraloky radu Carcharhiniformes majú aj tretie, vnútorné pohyblivé viečko, tzv. žmurku, ktorá im chráni oko pred nárazmi. Medzi mimoriadne vyvinuté zmysly žralokov patrí aj čuch. Ich čuchové jamky obsahujú množstvo čuchových buniek, ktoré im umožňujú zachytiť aj nepatrnú koncentráciu krvi či iných látok rozpustených v morskej vode. Predpokladá sa, že pach krvi žraloky priťahuje a pomáha im pri vyhľadávaní koristi. Potápači, ktorí pod vodou harpúnujú ryby a vešajú si úlovky na opasok a zanechávajú vo vode krvavú stopu, sa preto vystavujú veľkému nebezpečenstvu.
Schopnosť rozlišovať chemické zloženiny pomáha žralokom aj při orientácii: keď sa chcú pripojiť k svojím súkmeňovcom, alebo keď vyhľadávajú samice, stačí, aby sledovali pachovú stopu.
Žraloky dokážu rozlišovať vody, v ktorých sa pohybujú, aj podľa množstva rozpustených solí. Vďaka tejto schopnosti sa neomylne vracajú na určité dôležité miesta, napríklad tam, kde sa rozmnožujú, alebo kde nachádzajú dostatok koristi. Napokon třeba dodať, že podľa pomeru hmotnosti mozgu a hmotnosti tela možno považovať žraloky za inteligentnejšie ako ryby alebo vtáky. Tento prepoklad sa však zatiaľ dáv overovať iba natých druhoch, ktoré znášajú chov v zajatí, pretože pokusy v
prírodných podmienkach neposkytujú spoľahlivé výsledky. O funkcii žraločieho mozgu sa dodnes nievie takmer nič. Podľa mňa žraloky dokážu veľmi dobre premýšľať, no treba získať viac dôkazov. Žraloky majú v koži ukryté citlivé buky nesúce meno talianskeho anatóma Lorenziniho, ktorý ich opísal. Majú podobu ampuliek a s kanálikmi sú spojené s povrchom pokožky na hlave a pod ústami. Vďaka vnímačom elektrického poľa žraloky určujú polohu koristi a orientujú sa v magnetickom poli.

Žraločia láska je krutá
Žraloky sa pária takmer vždy v noci a zvyčajne vo väčších hĺbkach. Zopár zriedkavých výjavov, ktoré sa podarilo potápačom pozorovať v neveľkých hĺbkach a za denného svetla, pravdepodobne patrilo len k predohrám párenia.
Samec nabáda samicu k páreniu tak, že jej zatne zuby do prsnej plutvy.