Samotný akt párenia može trvať od niekoľkých sekúnd po niekoľko hodín a mnohé samice majú po ňom množstvo jaziev na chrbte, na bokoch a na prsných plutvách.
Samce majú osobitný kopulačný orgán (pterygopód), ktorý vzniká premenou zadného okraja brušných plutiev. Oplodnenie je vždy vnútorné. Pterygopód nie je priamo spojený so semenníkmi, ktoré sa nachádzajú v brušnej dutine. Urogenitálne papily privedú spermi na úroveň pohlavného otvoru, odkiaľ putujú do osobitnej žľazy, ktorá sa nachádza pri báze brušných plutiev a ústi pri začiatku pterygopódu. Pri párení preniká do tela samice len jeden pterygopód. Jeho koniec sa rozšíri a vystúpia z neho malé chrupkovité háčiky, tŕne alebo ostrohy, ktoré slúžia na uchytenie pterygopódu.
Ako prichádzajú na svet?
Žraloky sa rozmnožujú trojakým spôsobom. Vajcorodé (oviparné) druhy kladú vajíčka, zvyčajne značných rozmerov, priamo do vody. Vajíčka žralokov rodu Scyliorhinus majú odolný rohovinový obal (ootéku), ktorým sa prichytávajú na morské dno. Medzi vajcorodé žraloky patria aj Heterodontiformes a niektoré Orextolobiformes. Ootéka vajíčka žraloka Heterodontus portusjacksoni má tvar špirálovitého kužeľa dlhého asi 15 centimetrov a samica ho priam „nastrkuje“ do skalnej pukliny. Po určitom čase sa z neho vyliahne malý žralok.
Vajcoživorodé (oviviviparné) žraloky sa tiež rozmnožujú vajíčkami, zárodky sa však vyvíjajú v tele samice a súčasne s kladením vajíčok sa z nich liahnu mladé žraloky
Zdá sa, že medzi živorodými a vajcoživorodými druhmi prevládajú žraloky žijúce pri dne (bentické), zstiaľ čo druhy vodného stĺpca (pelagické) sú prevažne živorodé (viviparné). Samice rozličných druhov rodia od dvoch až štyroch do niekoľko desiatok mláďat, ktoré sa v ich tele vyvíjajú dlhšie ako rok. Zárodky živorodých žralokov sa vyvíjajú v maternici samice, sú vyživované placentou a rodia sa úplne vyvinuté.
Oofágia
Niektoré druhy rodu Alopias, ale aj Isurus paucus či mako sa vyznačujú zvláštnym spôsobom vývinu, ktorý sa nazýva oofágia: najsilnejšie embryá sa živia neoplodnenými vajíčkami a slabšími zárodkami. Tento jav sa označuje aj ako vnútromaternicový kanibalizmus. Dravosť niektorých embryí je nevídaná a v jednom prípade zárodok údajne pohrýzol výskumníka, ktorý pitval žraločiu samicu! Tento jav sa najvýraznejšie
prejavuje u žraloka Isurus paucus: rodí len dve mláďatá, ktoré zožrali všetkých svojich súrodencov.


Biotop a ekológia
Žraloky sa vyskytujú vo všetkých oceánoch. Niektoré obývajú aj studené moria, ako napríklad žralok polárny(Somniosus microcephalus), zdá sa však, že pobrežiu Antarktídy sa vyhýbajú. Najbohatšie sú zastúpené v tropických vodách. Niektoré druhy prenikajú aj do sladkých vôd, ba dokonca v nich žijú.