Carcharhinus leucas napríklad vystupuje proti prúdu riek a vytvára jazerné populácie vo veľkých nikaragujských jazerách. Medzi obyvateľmi žijúcimi na brehoch Gangy a Indusu má žralok Glyphis gangeticus povesť „ľudožrúta“, hlásenie o napadnutí človeka sa však už dlhé roky neobjavilo.
Žraloky sú okrem niekoľkých výnimiek morské živočíchy, ktoré možno stretnúť od príbrežných vôd až po hlbiny batyálu (pásmo do hĺbky 4000 metrov). Väčšina druhov žije od hladiny po hĺbku 200 metrov, v okolí ostrovov a nad pevninovým prahom (viac či menej široké pásmo okolo pevniny s miernym sklonom a priemernou hĺbkou 130 metrov). Žraloky radu Charcharhiniformes vládnu nad pevninovým prahom, kým Squaliformes obývajú pevninové svahy padajúce do veľkých hĺbok. Niektoré z nich zostupujú do hĺbky 3000 metrov. Napríklad malého 50-centimetrového žraloky Isistius brasiliensis, ktorý žije v tropických vodách, ulovili v hĺbke 3500 metrov. Iné žraloky, napríklad Carcharhinus longimanus sú pelagické a žijú na otvorenom oceáne.

Telo prispôsobené prostrediu
Z istých, nie celkom objasnených dôvodov sa predátory často upriamujú na určitý druh koristi a inú, rovnako jedlú korisť si nevšímajú. Všetky druhy žralokov sú dobre prispôsobené prostrediu, v ktorom žijú, čo sa prejavuje ich morfologickou rozmanitosťou (najmä tela a zubov). Chrup rozličných druhov žralokov môže byť v závislosi od spôsobu života prispôsobený na rezanie, trhanie, uchopovanie či drvenie. Žraloky žijúce pri dne (bentické), kde nachádzajú dostatok rozličnej potravy, sa vyznačujú rozmanitým uspôsobením chrupu, zatiaľ čo druhy žijúce na otvorenom mori (pelagické), kde je korisť zriedkavejšia a jednotvárnejšia, majú chrup uspôsobený na trhanie, rezanie a uchopovanie koristi. Veľké predátory, ako lamnovité žraloky, majú zuby prispôsobené na rezanie – sú ploché, trojuholníkové a majú ostré zúbkované okraje, ktoré im umožňujú vytrhávať veľké kusy mäsa z tela obete. Takýto chrup majú aj dospelé žraloky modré, ktoré napádajú korisť značných rozmerov, kým zuby mladých jedincov sú jemnejšie a prispôsobené na požieranie rýb. Krájavý chrup majú osobitne dobre vyvinutý ostroňovité (Squalidae). Ich ploché zahrotené zuby sú usporiadané do jedného funkčného radu, ktorý vytvára účinnú a ostrú čepeľ.
Trhací chrup má napríklad mako Isurus oxyrhinchus. Jeho zuby sú vo viacerých funkčných radoch, majú viacero hrotov a ostré zúbkované okraje.
Niektoré bentické žraloky majú chrup uspôsobený na drvenie.