Napríklad žraloky rodu mustelus majú množstvo zrnitých, šachovnicovito usporiadaných zubov vytvárajúcich pevnú dlažbu umožňujúcu drviť pancier kôrovcov a schránky mäkkýšov.
Žraloky, ktoré sa živa filtrovaním planktónu, ako žralok veľrybí a žralok obrovský, majú množstvo drobných, ale nefunkčných zubov. Žralok veľrybí prijíma potravu tak, že nasáva do obrovskej papule vodu a vytvára vír, ktorý strháva drobné organizmy. Žralok obrovský zasa pláva s rozďavenou papuľou a zachytáva planktón na žiabrovom koši, pričom ho zlepuje rôsolovitou látkou a periodicky prehĺta. Celkom výnimočným spôsobom sa živí planktónožravý žralok Megachasma pelagios, ktorý má na perách svetielkujúce mikroorganizmy slúžiace na prilákanie malých kôrovcov. Niektoré žraloky sa vyznačujú výraznými, niekedy však ešte nevysvetlenými morfologickými adaptáciami. Dlhý horný lalok chvostovej plutvy líškovitých žralokov Alopias napríklad slúži ako obávaná zbraň, ktorou zastrašujú a omračujú malé ryby (sardinky a slede). Zostáva však záhadou, aký význam majú ploché bočné výbežky na hlave kladivohlavých žralokov/viď príloha. Uľahčujú im pohyb? Podľa mňa slúžia na udržiavanie rovnováhy pri kŕmení a plávaní, a majú tak lepší orientačný zmysel. Možno zohrávajú rovnakú úlohu ako usmerňovacie krídelká hydroplánov. Pravdepodobne výhodneším umiestnením očí a čuchový jamiek zvyšujú účinnosť zraku a čuchu.
Niektoré prispôsobenia sa týkajú aj sfarbenia. Všeobecne možno povedať, že sfarbenie žralokov je prispôsobené tak, aby boli vo svojom prirodzenom prostredí čo najmenej nápadné. Bentické druhy bývajú posiate farebnými škvrnami, bodkami alebo pásikmi, ktoré im poskytujú krycie sfarbenie prispôsobené okolitému prostrediu. Pelagické žraloky žijúce v otvorenom oceáne, ako žralok belasý či Carcharhinus longimanus, majú chrbát a boky najčastejšie modrasté a brucho biele, vďaka čomu sú vo vodnom stĺpci prakticky neviditeľné.

Nečakaní spoločníci: štítovce a lodivody
Žraloky sa niekedy spájajú s niektorými rybami. Medzi najznámejšie príklady patria štítovce (rod Remora z čeľade Echeneidae). Prvú chrbtovú plutvu majú premenenú na prísavku, ktorou sa prichytávajú na hostiteľa, najčastejšie na žraloka alebo veľkú mantu. Štítovce čerpajú úžitok z ochrany, transportu a čiastočne aj z potravy žraloka, môžu však žiť aj voľne a samostatne. Mladé štítovce sa často ukrývajú do ústnej a žiabrovej dutiny žralokov, zatiaľ čo dospelé sa prichytávajú zväčša na brušnú stranu hostiteľa. Niekedy sa k tejto spoločnosti pridáva aj tretí – lodivod Naucrates ductor, ktorý pláva zvyčajne pri hlave žraloka. Lodivod v skutočnosti žraloka nevedie a pravdepodobne iba využíva hydrodynamickú vlnu, ktorá sa vytvára pre rypákom pohybujúceho sa drsnokožca.