Najčudnejšie však je že ani štítovce, ani lodivody sa nestávajú obeťami žralokov!

Osmoregulácia
Osmoregulácia je súbor biologických procesov, ktorými si vodné živočíchy udržiavajú rovnováhu medzi koncentráciou svojho vnútorného prostredia a koncentráciou vonkajšieho prostredia. Keď majú dve prostredia oddelené biologickou membránourozdielnu koncentráciu solí, voda preniká difúziou z redšieho prostredia do hustejšieho, až kým sa koncentrácie nevyrovnajú. Tento jav sa nazýva osmóza.
Keby morské ryby alebo žraloky, ktoré žijú v hustejšom prostredí, ako je ich vnútorné prostredie, nemali osmoregulačnú sústavu, zahynuli by na dehydratáciu (vysušenie) organizmu. Ryby si stratu vody vyrovnávajú jej prijímaním: sú odsúdené piť morskú vodu, v ktorej žijú!
Naproti tomu žraloky si udržiavajú vnútornú rovnováhu dômyselnou osmoregulačnou sústavou: v krvi sa im ukladá močovina, ktorá spolu s oxidom trimetylamínu vyrovnáva osmotický tlak medzi ich vnútorným prostredím a okolím. Žraloky, ktoré dokážu žiť aj v sladkej vode, majú v krvi oveľa nižšiu koncentráciu týchto dusíkatých látok. Žraloky, Obrovské a malé
Existuje veľa druhov žralokov. Od najmenších – trpasličí, ktorý je dlhý necelých 10cm, až po obrovského Veľrybieho žraloka, ktorý dosahuje dĺžku až 15m.
Žraloky možno rozdeliť do 3 skupín.
Prvá skupina: Patria do nej žraloky, ktoré žijú v otvorenom oceáne. Tieto žraloky sú veľmi dobrý plavci a lovia vo veľkej rýchlosti. Musia vyvinúť veľké zrýchlenie aby ulovili rýchlo plávajúce ryby. Majú nádherne tvarované a extrémne aerodynamické telo. Žralok MAKO Isurus oxyrinchus
Maximálna dĺžka, ktorú dosahuje vo voľnej prírode je 4m. Má výrazne pretiahnuté, vretenovité telo s dlhou špicatou hlavou a kužeľovitým končitým rypákom. Má 5 žiabrových štrbín, uložené sú pred prsnou plutvou. Chrup: zuby oboch čeľustí sú veľmi šíhle, končité s hladkými okrajmi, bez bočných vrúbkov na základni. Má dve chrbtové plutvy. Prvá sa nachádza za pripojením prsných plutiev, druhá je oveľa menšia. Výskyt tohoto druhu bol dokázaný v tropickom Indickom a Tichom oceáne a okolo Kuby. Vyskytuje sa asi vo väčšine tropických morí. Je to žralok otvoreného mora, plytkým vodám sa vyhýba. Zdržiava sa zväčša tesne pod hladinou, odkiaľ ako dobrý plavec prenasleduje svoju korisť, pričom sa neraz vymršťuje aj vysoko do vzduchu. Žralok Biely Charcharodon charcharias
Biely žralok, taktiež nazývaný biely zabijak, alebo biela smrť, je asi najnebezpečnejší zo všetkých žralokov. Apetít týchto tvorov je legendárny. Väčšina žralokov svoju obeť pred útokom slabo pohryzie, ale Biely žralok vykoná len jeden útok, ktorý býva väčšinou aj posledný. Týchto „ľudožrútov“ možno stretnúť jednotlivo alebo v menších skupinách na otvorenom mori aj v blízkosti pobrežia.