Na miestach, kde žraloky kladivohlavé preniknú do plytších pobrežných vôd, sú agresívne a ohrozujú kúpajúcich sa a športových potápačov. O týchto žralokoch vedci nemajú veľa informácií. Sú to nebezpečné veľmi nebezpečné žraloky. Keď sa potápači nepozorovane priblížia k tomuto žralokovi, pri jeho kŕmení, a chytia sa ho za chrbtovú plutvu, žralok ich z dosiaľ nezistených príčin nezožerie, ale povozí!

Žralok pieskový Carcharhinus leucas
Má pretiahnuté silné telo s malou, trocha sploštenou hlavou. Má malé, okrúhle oči bez žmurky. V oboch čeľustiach má nápadné dlhé, kopijovité zuby s hladkým okrajom a s malým vrúbkom na oboch stranách. Maximálna dĺžka ktorú dosahuje je 3,5m. Žije v teplých moriach, hlavne v subtropických vodách. Zvyčajne sa zdržiava nad pieskovým dnom, najmä nad hĺbkou 70m. Tento žralok si dokáže naplniť žalúdok zhltnutým vzduchom, čím sa nadľahčí a zamedzí tak aj bez plávacích pohybov poklesu na dno..

Karibský žralok Carcharhinus perezi
Tento 2,5m dlhý žralok sa vyskytuje v blízkosti koralových útesov. Striehne v skrýši a keď sa priblíži obeť, tak sa veľkou rýchlosťou vyrúti a obeť zabije. Tohoto žraloka nemôžme pozorovať všade, nachádza sa len na útesoch, ktoré sú v plytkých vodách a vytŕčajú nad hladinu.

Tretia skupina: Patria sem veľmi zvláštne druhy žralokov. Tieto žraloky si potravu nelovia, lebo potrava sa im zachytáva v otvorenej tlame. Telá majú dlhé, pretiahnuté.

Žralok sumčí Ginglymostoma cirratum
Je žlto – hnedej farby. Je to lenivý, nepohyblivý žralok, ktorý celý svoj život strávi na dne oceánu. Tu oddychuje a čaká na kraby, a malé ryby, ktoré vplávajú do jeho úst. Žralok Veľrybý Rhincodon typus
Tento obrý žralok dosahuje dĺžku až 20m. Obrovský živočích, pláva veľmi pomaly cez oceán a má dokorán roztvorenú svoju megatlamu. Drobné živočíchy mu vplávajú do úst a on ich len prehltne. Veľrybé žraloky zväčša plávajú osamote ale už boli pozorovaní v skupinkách piatich až šiestich žralokov.

Žraloky a ľudia
Počas storočí boli kontakty medzi ľuďmi a žralokmi, medzi rybármi. V tejto dobe sa veľa žralokov chytá pre mäso a predáva sa v supermarketoch. V osemnástom storočí naturalista Carl Linnaeus založil nadáciu pre vedeckú štúdiu žralokov. Vytvoril aj zoznam kategórii rôznych druhov žralokov. Vedecká štúdia žralokov sa uberá dvoma smermi. Žraloky sa skúmajú v otvorenom oceáne a v zajatí. Obe stratégie majú chyby. Žraloky v zajatí sa síce dajú lepšie pozorovať, ale mnohé z nich neprežijú. Vo voľnej prírode sa zas ťažšie hľadajú a je to samozrejme nebezpečnejšie. Veľa o nich nevieme, a to je podľa mňa škoda.