Pravidelné striedanie partenoge- netických a amfigonických generácií sa nazýva heterogenéza.
Často sa generácia vzniknutá z oplodnených vajíčok strieda s generáciou vzniknutou z neoplodnených vajíčok – cyklická partenogenéza.
Niektoré druhy živočíchov,ktoré sa rozmnožujú pohlavne sa za istých geografických podmienok rozmnožujú partenogeneticky – geografická partenogenéza.
Umelá partenogenéza - vyvolanie vývinu vajíčka vonkajším zákrokom (zmena teplo- ty,striedanie hypertonických a hypotonických vzťahov alebo aj mechanickými podnetmi ...)
Pedogenéza – rozmnožovanie neotenických (neoténia – nadobudnutie pohlavnej zrelosti už v štádiu larvy) štádií, ktoré pohlavne dozrejú, ale nedosiahnu štádium imága.

VZNIK A VÝVIN POHLAVNÝCH BUNIEK

Vývin pohlavných buniek prebieha v pohlavných orgánoch a tieto procesy označujeme ako proontogenéza.
Proontogenéza zahŕňa vývin gamét (gametogenézu) a ich splynutie – oplodnenie, pričom vzniká zygota.
U nižších živočíchov vznikajú pohlavné bunky z nediferencovaných buniek, ktoré sa nachádzajú v tkanivách. U vyšších živočíchov sa už na začiatku embryogenézy odlišujú prvopohlavné bunky a z nich môžu vzniknúť len bunky pohlavné. Ak sú zničené jedinec je sterilný.Pohlavné bunky prechádzajú vývinovým procesom – gametogenézou, pričom vznikajú zrelé pohlavné bunky. Gametogenézu delíme na spermatogenézu a oogenézu.

SPERMATOGENÉZA

Z diploidnej spermatogónie vznikajú cez spermatocyt prvého a druhého radu štyri haploidné spermatidy, ktoré ešte nie sú plazmaticky zrelé, ale spermiohistogenézou sa stávajú oplodnenia schopnými spermiami.
Zariadenia na výživu a zrenie spermií môžu byť:entoderm, centrálne acelulárne rhachis, cytophory, spermiocysty, bazálne bunky, Sertoliho bunky
Typy spermií: Spermie patria medzi najmenšie bunky.Väčšinou majú bičík a ich pohyb je amébovitý.Telo bičíkatých spermií sa skladá z hlavičky,krčka a bičíka.Hlavička sa skladá z jadra a akrozómu. Akrozóm ako prvý prichádza do styku s vajíčkom. Krčok je stredná valcovitá časť spermie. Vzniká na zadnej časti hlavičky, na mieste, kde sa dotýka jadrová membrána s cytoplazmatickou membránou. Obklopuje bazálnu časť bičíka. Nachádza sa v ňom deliace teliesko mitochondrie. Bičík má podobnú submikroskopickú štruktúru ako bičík prvokov.Uvedený typ spermií sa nazýva tiež typický eupyremný, oproti typu atypickému apyrennému alebo oligopyrennému. Atypický obsahuje málo chromatínu, málo jadrovej hmoty. Sú veľké a majú väčší počet bičíkov. Nie sú schopné oplodniť vajíčko, majú význam pri prenose pravých spermií do vajíčka.

OOGENÉZA

Vývin a zrenie vajíčok prebieha vo vaječníku. Z prvopohlavných buniek vzniknú diploidné oogénie, ktoré sa mitoticky delia. U väčšiny rýb, obojživelníkov a bezstavovcov delenie prebehne raz do roka.U plazov, vtákov a cicavcov je delenie ukončené ešte pred vyliahnutím alebo narodením, kedy sa oogénie premenili na primárne oocyty. Ďalší vývin sa zastaví a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti. Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu. Ukladajú sa v ňom zásobné látky, informačné makromolekuly a zložky proteosyntetického aparátu, ktoré zárodok spočiatku nesyntetizuje. Ukladaním zásobných látok sa zväčšuje objem oocytu. Nevznikajú dve rovnocenné bunky, ale veľký sekundárny oocyt a pólová bunka. Sekundárny oocyt si ponecháva väčšinu cytoplazmy. Delenie prebieha krátko pred ovuláciou alebo v čase ovulácie,druhé meiotické delenie nastane v čase oplodnenia. V tejto druhej meióze vzniká ootida ( zrelé vajíčko) a druhá pólová bunka. Vytvárajú sa štyri haploidné bunky.