Rozmnožovanie a vývin živočíchov

Rozmnožovanie patrí medzi základné životné prejavy všetkých organizmov. Je to súbor etologických,fyziologických a morfogenetických dejov, ktoré vedú k vzniku novej generácie. Rozmnožovanie môže byť nepohlavné a pohlavné.
Nepohlavné – nevytvárajú sa špecializované pohlavné bunky. Nový jedinec vzniká
z materského jedinca a je s ním totožný
Pohlavné – splývajú dve pohlavné bunky, ktoré vznikajú v rozmnožovacích orgánoch

Nepohlavné rozmnožovanie
Nepohlavné rozmnožovanie prvokov
Ide o rozdelenie bunky, pričom niektoré bunkové organely vznikajú a zanikajú. Je rozšírené najmä v podobe binárneho delenia – materský jedinec sa môže rozdeliť priečne alebo pozdĺžne. Okrem toho môže nastať aj polytómia a pučanie.

Nepohlavné rozmnožovanie mnohobunkovcov
Nový jedinec vzniká z celej skupiny buniek materského organizmu. Môže nastať:
1.Delenie – materský jedinec sa delí priečne alebo pozdĺžne na dve alebo viac častí
2.Strobilácia- priečne delenie medúzovcov, pri ktorom polyp – scyphostoma sa mení
na strobilu, z nej sa oddeľujú ephyry
3.Metamerická disociácia – telo niektorých obrúčkavcov sa môže rozpadnúť na
niekoľko skupín
4.Reprodukčná autotómia – nový jedinec vzniká z odhodeného ramena (hviezdovky)
5.Polyembryónia – vznik dvoch alebo viacerých embryí z jedinej zygoty (machovky)
6.Schizogenéza – z dcérskych jedincov vznikajú nové jedince skôr ako sa oddelia od
materského jedinca (ploštenka)
7.Schizogamia – osobitný prípad schizogenézy,dcérske jedince sú pohlavné a maters-
ký je nepohlavný (mnohoštetinavce...)
8.Epitókia – forma schizogamie, pri ktorej oddelená časť má len pohlavnú funkciu
9.Pučanie – materský jedinec si zachováva svoju stavbu a nový jedinec sa vyvíja len
na úkor malej skupinky buniek jeho tela. Pučanie môže byť vonkajšie
(polypovce) alebo vnútorné (hubky – výsledkom sú gemuly)

Pohlavné rozmnožovanie
Pri tomto rozmnožovaní vznikajú osobitné pohlavné bunky: samičia a samčia pohlavná bunka.

Sú haploidné a spojením vytvoria diploidnú zygotu, z ktorej vzniká nový jedinec.

Pohlavné rozmnožovanie prvokov
Typy pohlavného rozmnožovania prvokov:
1.Gametogamia – vznikajú dve nezávislé gaméty, ak sú zhodné – izogaméty, ak sa lí-
šia – anizogaméty
2.Gamontogamia – je založená na spojení gamontov. U črievičiek prebehne konju-
gácia
3.Autogamia – proces samooplodnenia jadrami vznikajúcimi v tom istom jedincovi

Pohlavné rozmnožovanie mnohobunkových živočíchov
Prebieha vždy len oogamia. Samčia gaméta je malá a pohyblivá, nazýva sa spermia (spermatozoid). Samičia gaméta je väčšia a nepohyblivá, nazýva sa vajíčko(ovum). Poh-
lavné bunky vznikajú a dozrievajú v pohlavných žľazách – gonádach. Pohlavné žľazy sa skladajú zo semenníkov (testes),vaječníkov(ovaria) a obojpohlavnej žľazy. Ak sa vytvárajú vajíčka a spermie v rôznych individuách hovoríme o gonochorizme, ak v jed- nom, tak o hermafroditizme.
Hermafroditizmus – ak sa oba typy gamét tvoria súčasne ide o súčasný (simultánny) hermafroditizmus. Môže byť aj postupný (sukcedánny) hermafroditizmus,kde je jedinec najprv samcom a potom samicou (proterandria) alebo najprv samicou a potom samcom (proterogynia)
Pohlavné žľazy hermafroditov – u ploskavcov, ktoré majú zdvojené gonády, niektoré druhy majú zdvojené aj pohlavné vývody. Semenníky sú často rozvetvené, vaječníky ústia do kloaky alebo na povrch tela.
Mäkkýše majú obojpohlavnú žľazu, ktorá sa vyskytuje najmä u obojpohlavných pľúc- natcov. Pri kopulácii si jedince vymieňajú spermie, ktoré sa ukladajú do semenných vačkov. Hermafroditická žľaza začne produkovať vajíčka.Spermie sa uvoľnia z vačkov a oplodňujú vajíčka. Tie sa obalia a slimáky ich kladú do zeme alebo lepia na predmety ponorené do vody.
Obrúčkavce sú proterandrické hermafrodity. Pohlavné orgány sú uložené druhovo špecificky v určitých článkoch.U dážďovky sú semenníky v 10. a 11. článku, za nimi sú semenné vačky, kde spermie dozrievajú a odtiaľ putujú semennými lievikmi do semenovodov, ktoré vyúsťujú v 15. článku. Vaječníky sa nachádzajú v 13. článku, tu sú aj vaječné vačky, ktoré slúžia na ukladanie vajíčok, odtiaľ idú párom lievikov do vajcovodov, ktoré vyúsťujú na povrch tela v 14. článku.

Pohlavné žľazy gonochoristov – pri rôznopohlavnosti sa samčeky a samičky líšia poh- lavnými žľazami – primárne pohlavné znaky, ich vývodmi, prídavnými žľazami a mnohými morfologickými a anatomickými charakteristikami – sekundárne pohlavné znaky. Tieto sú rozdielne u oboch pohlaví, čo spôsobuje pohlavnú dvojtvárnosť (sexuálny dimorfizmus).

Pohlavná dvojtvárnosť je charakteristická len pre niektoré živočíšne druhy.
Sekundárne pohlavné znaky sú veľmi rôznorodé napr.:adaptácie niektorých orgánov na prichytenie samičky pri kopulácii (potápnik), pomocné orgány na prechovávanie vajíčok, mláďat (krab), inštinkty zamerané na starostlivosť o potomstvo, najmä u samičiek kladenie vajíčok na určité miesta, signálne znaky, ktoré slúžia na prilákanie druhého pohlavia, pachové žľazy samičiek a samcov cicavcov, parohy samcov cicavcov, optické signály – ozdobné perie samcov vtákov, sfarbenie samcov rýb v čase neresu, svetielkujúce orgány niektorých chrobákov, svadobné tance a iné.

Medzi sekundárne pohlavné znaky patria aj veľkostné rozdiely samotných kopulačných orgánov, najmä pri tých druhoch , kde je vnútorné oplodnenie.

Na prenos spermií slúžia aj iné premenené orgány, s pôvodne inou funkciou (gonopódia žralokov a rýb, ktoré vznikli premenou brušných resp. análnej plutvy, hektokotylové rameno hlavonožcov, čeľustné hmatadlá samcov pavúkovcov...)

Druhotné pohlavné znaky sa vyskytujú buď po celý život jedinca – trvalé, alebo len v
čase rozmnožovania – dočasné (sfarbenie samcov vtákov, rýb, hrebene u samcov mlo-
kov). Tu môžeme zaradiť aj svadobné tance a materské inštinkty.
Vývin sekundárnych pohlavných znakov ovplyvňujú u stavovcov steroidné hormóny,
pri hmyze sú tieto znaky determinované priamo geneticky.
U hlístovcov sú gonády pretiahnuté, plynule prechádzajú do vajcovodov. Semenníky
sú nepravé a vaječníky pravé.
Hlavonožce majú gonády so samostatnými vývodmi. Spermatofóry produkuje prídav-
ná žľaza, ukladajú sa v Needhamovej pošve, ich prenos pri kopulácii zabezpečuje hek-
tokotylové rameno.
Hmyz – semenníky sú zložené z folikulov rúrkovitého tvaru, ktoré obsahujú samčie
pohlavné bunky. Počet folikulov je rozličný a vznikajú tu spermie, ktoré prechádza-
jú do semenovodov. Ich pravidelným sťahovaním a uvoľňovaním sa dostáva obsah
do semenníka, ktorý je obalený okružnými svalmi a ich zmrštením dochádza k vystre-
knutiu spermií počas kopulácie do tela samičky. Vyústenie semenometu na konci pe-
nisu sa nazýva gonopór. Penis spolu s jeho časťami patria medzi eufalické orgány.
Patria tu ešte prídavné žľazy.
Samičie orgány sa skladajú z vaječníkov, z ktorých vybiehajú bočné vajcovody spá-
jajúce sa do spoločného vajcovodu. Patria sem ešte spermatheca, prídavné žľazy, poh-
lavná komora, pošva a gonopór. Vaječníky sú zložené z ovariol. Ovariola sa skladá z
koncového vlákna,vlastnej ovarioly a stopky a je obalená jemnou blankou. Na ovariole môžeme rozoznať dve zóny: germárium a vitelárium.
V germáriu sa nachádzajú cystocyty, trofocyty a prapohlavné bunky, z nich vznikajú oogónia a z nich vznikajú oocyty. Vo viterláriu folikulárne bunky utvárajú vajíčkové komory, vnútri s jedným oocytom.Rad za sebou postavených vajíčkových komôr vytvára folikuly. Steny folikulov sú tvorené folikulárnymi bunkami, ktoré obklopujú oocyt alebo v n žších častiach vajíčko. Celý proces vzniku a tvorby vajíčka sa nazýva oogenéza.

Podľa správania sa prapohlavných buniek rozoznávame ovarioly panoistické a meroistické.
Panoistická ovariola – z prapohlavných buniíek vznikajú oogónia a z nich oocyty,
ktoré sa ukladajú do vajíčkových komôr (podenky...)
Meroistická ovariola – zo všetkých prapohlavných buniek nevznikajú len trofocyty.
Meroistické ovarioly rodeľujeme na:
a) polytrofný typ – vyživovacie bunky sa posúvajú do
vitelária
b) telotrofný typ – vyživovacie bunky neputujú do vitelária

U stavovcov majú semenníky podlhovastý alebo fazuľovitý tvar
Gonády obojživelníkov majú predĺžený tvar, uložené pri chrbtici, gonády plazov sú párovité. Semenníky vtákov ležia na prednom konci obličiek, prechádzajú do semenovodov a odtiaľ do urodea.U niektorých cicavcov dochádza v čase rozmnožovania k poklesu semenníkov do mieška..Obsahuje vačky, ktorých žľazy vylučujú sekrét potrebný na uloženie a výživu spermií. Ďalej sa tu nachádzajú semenovod, penis, prostata.
Vaječníky majú rozličný tvar. Vajíčka sa tvoria v Graafových folikuloch. Folikuly sú dutinky obklopené epitelom, z ktorého niektorá bunka narastie a mení sa na vajíčko. Vaječníky rýb sú uložené vo vakoch, pri obojživelníkoch sú uložené v spermathece.
Vaječníky plazov sú párové. Vaječníky vtákov majú hroznovitý tvar s veľkými folikulami. Vajcovod u vtákov je len na ľavej strane a delí sa na tieto oddiely:
lievik,horná časť,zúžená časť,maternica a pošva.
U cicavcov sa diferencuje maternica. Vaječníky sú párové. Vajíčko sa po uvoľnení zachytí v lieviku. Vajcovod (Mullerova chodba) vzniká ako odštiepenie Wolfovej chodby. Jeho dolná časť je premenená na maternicu. Maternica ústi jedným spoločným vývodom do pošvy (vagina), ktorá vzniká splynutím spodných časí vajcovodov. Pošvu obklopujú záhyby telovej pokrývky – veľké a malé pysky. Medzi nimi je pred vyústením do pošvy clitoris, homologický s penisom samcov.



INÉ SPOSOBY ROZMNOŽOVANIA

Partenogenéza – nový jedinec sa vyvíja z neoplodneného vajíčka (vírniky...)
Podľa spôsobu určovania pohlavia sa rozoznáva:
arrenotókia – potomstvo sa skladá z jedincov samčieho pohlavia (včeky)
telytókia – potomstvo sa skladá z jedincov samičieho pohlavia (vošky)
amfytókia – v potomstve sa nachádzajú obidve pohlavia (sexupary vošiek )
Partenogenetické jedince sú väčšinou diploidné
Partenogeneticky sa rozmnožujú živočíchy len za priaznivých podmienok. S nástupom nepriaznivých podmienok sa rozmnožujú pohlavne.

Pravidelné striedanie partenoge- netických a amfigonických generácií sa nazýva heterogenéza.
Často sa generácia vzniknutá z oplodnených vajíčok strieda s generáciou vzniknutou z neoplodnených vajíčok – cyklická partenogenéza.
Niektoré druhy živočíchov,ktoré sa rozmnožujú pohlavne sa za istých geografických podmienok rozmnožujú partenogeneticky – geografická partenogenéza.
Umelá partenogenéza - vyvolanie vývinu vajíčka vonkajším zákrokom (zmena teplo- ty,striedanie hypertonických a hypotonických vzťahov alebo aj mechanickými podnetmi ...)
Pedogenéza – rozmnožovanie neotenických (neoténia – nadobudnutie pohlavnej zrelosti už v štádiu larvy) štádií, ktoré pohlavne dozrejú, ale nedosiahnu štádium imága.

VZNIK A VÝVIN POHLAVNÝCH BUNIEK

Vývin pohlavných buniek prebieha v pohlavných orgánoch a tieto procesy označujeme ako proontogenéza.
Proontogenéza zahŕňa vývin gamét (gametogenézu) a ich splynutie – oplodnenie, pričom vzniká zygota.
U nižších živočíchov vznikajú pohlavné bunky z nediferencovaných buniek, ktoré sa nachádzajú v tkanivách. U vyšších živočíchov sa už na začiatku embryogenézy odlišujú prvopohlavné bunky a z nich môžu vzniknúť len bunky pohlavné. Ak sú zničené jedinec je sterilný.Pohlavné bunky prechádzajú vývinovým procesom – gametogenézou, pričom vznikajú zrelé pohlavné bunky. Gametogenézu delíme na spermatogenézu a oogenézu.

SPERMATOGENÉZA

Z diploidnej spermatogónie vznikajú cez spermatocyt prvého a druhého radu štyri haploidné spermatidy, ktoré ešte nie sú plazmaticky zrelé, ale spermiohistogenézou sa stávajú oplodnenia schopnými spermiami.
Zariadenia na výživu a zrenie spermií môžu byť:entoderm, centrálne acelulárne rhachis, cytophory, spermiocysty, bazálne bunky, Sertoliho bunky
Typy spermií: Spermie patria medzi najmenšie bunky.Väčšinou majú bičík a ich pohyb je amébovitý.Telo bičíkatých spermií sa skladá z hlavičky,krčka a bičíka.Hlavička sa skladá z jadra a akrozómu. Akrozóm ako prvý prichádza do styku s vajíčkom. Krčok je stredná valcovitá časť spermie. Vzniká na zadnej časti hlavičky, na mieste, kde sa dotýka jadrová membrána s cytoplazmatickou membránou. Obklopuje bazálnu časť bičíka. Nachádza sa v ňom deliace teliesko mitochondrie. Bičík má podobnú submikroskopickú štruktúru ako bičík prvokov.Uvedený typ spermií sa nazýva tiež typický eupyremný, oproti typu atypickému apyrennému alebo oligopyrennému. Atypický obsahuje málo chromatínu, málo jadrovej hmoty. Sú veľké a majú väčší počet bičíkov. Nie sú schopné oplodniť vajíčko, majú význam pri prenose pravých spermií do vajíčka.

OOGENÉZA

Vývin a zrenie vajíčok prebieha vo vaječníku. Z prvopohlavných buniek vzniknú diploidné oogénie, ktoré sa mitoticky delia. U väčšiny rýb, obojživelníkov a bezstavovcov delenie prebehne raz do roka.U plazov, vtákov a cicavcov je delenie ukončené ešte pred vyliahnutím alebo narodením, kedy sa oogénie premenili na primárne oocyty. Ďalší vývin sa zastaví a pokračuje až s nástupom pohlavnej zrelosti. Primárny oocyt prekonáva rastovú fázu. Ukladajú sa v ňom zásobné látky, informačné makromolekuly a zložky proteosyntetického aparátu, ktoré zárodok spočiatku nesyntetizuje. Ukladaním zásobných látok sa zväčšuje objem oocytu. Nevznikajú dve rovnocenné bunky, ale veľký sekundárny oocyt a pólová bunka. Sekundárny oocyt si ponecháva väčšinu cytoplazmy. Delenie prebieha krátko pred ovuláciou alebo v čase ovulácie,druhé meiotické delenie nastane v čase oplodnenia. V tejto druhej meióze vzniká ootida ( zrelé vajíčko) a druhá pólová bunka. Vytvárajú sa štyri haploidné bunky.

Pólové bunky zanikajú, lebo nemajú prakticky nijakú cytoplazmu.
Vývin vajíčka prebieha vo folikule. Tvoria ho malé folikulárne bunky, zostavené okolo vyvíjajúcich sa vaječných buniek. V čase, keď je dokončené druhé meiotické delenie, vajíčko je pripravené na uvoľnenie z folikulu. Ovuláciu, rast a zrenie vajíčok riadia go- nadotropné hormóny predného laloku hypofýzy a tiež pohlavné hormóny, ktoré produ- kujú vaječníky.

Typy vajíčok: vajíčko má guľovitý tvar, patrí medzi najväčšie bunky organizmu. Cyto- plazma obsahuje mitochondrie a kvapôčky žĺtkovej hmoty. Žĺtok je výživnou a staveb- nou hmotou vyvíjajúceho sa zárodku. Čím je organizmus zložitejší, tým viac žĺtka sa vo vajíčku nachádza.
Podľa množstva a rozloženia výživného žĺtka delíme vajíčka na:
a) oligolecitálne a izolecitálne – málo žĺtka
b) mezolecitálne a heterolecitálne – žĺtok sústredený na vegetatívnom póle vajíčka
c) polylecitálne – 1) telolecitálne – žĺtok vypĺňa takmer celé vajíčko
2) centrolecitálne – cytoplazma tvorí tenkú vrstvičku na povrchu
vajíčka. Jadro s malým množstvom cytoplaz-
my je v strede. Medzipriestory cytoplazmy
vypĺňa žĺtok.
d)alecitálne- bez žĺtka

Vaječné obaly – podľa pôvodu ich delíme na :
a)primárne – vajíčko si ich utvára samo. Najčastejšie sú to pružné blanky ( žĺtková
alebo vnútorná blanka)
b)sekundárne – sú produktom obalových buniek. Pr: chorión – obal na povrchu hmy-
zieho vajíčka. Na prednom konci je otvor – mikropyl, ktorým preniká
spermia do vajíčka.
c)terciárne – utvárajú sa u všetkých živočíchov, ktorých vývin prebieha mimo matkin-
ho tela a sú produktom epitelovej výstelky vývodných pohlavných ciest.
Pr.: škrupinka....

Vývin gamét prebieha v troch úsekoch:
1.) perióda množenia – materské pohlavné bunky sa intenzívne opakovane mitoticky
delia
2.) perióda rastu – vyznačuje sa diferenciáciou a rastom buniek, ako aj charakteristic-
kými zmenami v jadre
3.) perióda zrenia – vyznačuje sa dvoma bunkovými deleniami, z ktorých jedno je re-
dukčné a druké dozrievacie.

Účelom je redukcia chromozómov na
polovicu.

OPLODNENIE (SYNGAMIA)

Ide o splynutie gamét,pri ktorom vzniká oplodnené vajíčko – zygota.
U živočíchov sú dva spôsoby oplodnenia:
Vonkajšie – ak sa splynutie gamét uskutoční mimo matkinho tela
Vnútorné – splynutie pohlavných buniek sa uskutoční vo vnútorných pohlavných
orgánoch
Sekréty pohlavných vývodov nahrádzajú vajíčkám a spermiám vodné prostredie. Vnú- tornému oplodneniu predchádza inseminácia, ktorá prebieha počas kopulácie (coitus), ktorá je vyvrcholením sexuálnej aktivity.Vajíčko je rýchle oplodnené (prechodom cez vajcovody). Niekedy sú spermie uložené v osobitných orgánoch (spermatofóry) a vlastné oplodnenie prebieha neskôr.

Vlastný kontakt vajíčka a spermie zaisťujú makromolekulárne látky, ktoré sa nachádzajú v obaloch vajíčka a v cytoplazmatickej membráne. Uvedené látky umožňujú spermii prichytiť sa na obaloch vajíčka a vyvolávajú reakciu, pri ktorej spermie uvoľňujú z akrozómu hydrolytické enzýmy. Enzýmy rozpúšťajú vaječné obaly a uľahčujú priblíženie spermie k cytoplazmatickej membráne vajíčka. Potom obe gaméty splývajú.
Po vniknutí spermie začína jej jadro dehydratovať a napučiavať až do veľkosti samičieho pronuklea. V oplodnenom vajíčku sú viditeľné dva rovnako veľké pronukleusy s jedným jadierkom. V ooplazme sú viditeľné zvyšky bičíka.
V perivitelinnom priestore sú tri pólové bunky. Tretia je ešte pripojená k vajíčku cytoplazmatickými mostíkmi. Pronukleusy sú tesne pred splynutím. Ich splynutím vzniká tzv. synkaryon, oplodnenie je dovŕšené. Nastupujú výrazné zmeny v organelách, pripravujúce následné mitotické delenie rannej zygoty. Výmena látok, syntéza DNA, rRNA a bielkovín sa začína okamžite po oplodnení. Vajíčko reaguje na vniknutie spermie oplodňovacou reakcoiu t.j. procesom, ktorý zabraňuje prenikaniu ďalších spermií – monospermné oplodnenie. Pri živočíchoch, ktoré majú vo vajíčkách veľa žĺtka, vniká do vajíčka viac spermií – polyspermné oplodnenie, ale len jedna spermia sa podieľa svojim jadrom na genetickej výbave zygoty. Vniknutie spermie je tiež impulzom na dokončenie druhého delenia meiózy. Konečnou fázou oplodnenia je splynutie jadra vajíčka a spermie a zygota je pripravená na prvé brázdenie vajíčka. V tejto fáze začína zárodočný vývin.


ONTOGENETICKÝ VÝVIN

Prvou fázou je embryogenéza. Zahŕňa dve štádia:blastogenézu a organogenézu.

U cicavcov sa rozlišuje embryonálna a fetálna perióda

Blastogenéza
Brázdenie vajíčka – je proces opakovaného mitotického delenia zygoty, pričom novo-
vzniknuté dcérske bunky – blastoméry sú od seba oddelené hlbo-
kými brázdami.
Z hľadiska množstva a rozloženia žĺtka rozoznávame tieto typy a podtypy brázdenia vajíčka:
1.) brázdenie úplné – a) brázdenie úplné rovnomerné
b) brázdenie úplne nerovnomerné

2.) brázdenie čiastočné – a) brázdenie terčíkovité
b)brázdenie povrchové
Podľa polohy blastomér rozoznávame brázdenie radiálne bilatelárne, disymetrické, špi-
rálové.
Blastula typy blastúl:výsledkom brázdenia je morula, z nej vzniká blastula a jej bunky
predstavujú povrchový zárodočný list – blastoderm. Dutina blastuly sa nazýva blastocel.
Typy blastúl – coeloblastula, archiblastula, amfiblastula , sterroblastula, diskoblastula.
Gastrulácia- materiál blastuly je premiestňovaný do definitívnej polohy, pri ktorej vzniká
gastrula. Gastrula je vývinové štádium zárodku na ktorom sa dá rozoznať ektoderm, ento-
derm, prvoústa, prvočrevo. Pri vyšších mnohobunkovcov vzniká stredný zárodočný list
mezoderm.


Gastrula a entoderm vznikajú spôsobmi: 1)invaginácia
2)imigrácia
3) delaminácia
4)epibólia
Na vzniku mezodermu sa môžu podieľať oba zárodočné listy,
Vznik mezodermu môže byť:a)teloblastický
b)enterocélny
Organogenéza:z orgánových základov vznikajú orgány embrya. Zo zárodočných listov vznikajú jednotlivé orgány.Ektoderm stavovcov sa počas neurulácie rozlišuje na epiderm a neuroderm. Z neuroder-
mu vzniká nervová trubica a nervová sústava. Z vlastného ektodermu vzniká pokožka, deriváty pokožky, časti zmyslových orgánov, vzdušnice hmyzu, predné a zadné črevo.Z entodremu vzniká výstelka tráviacej trubice a tráviace žľazy.
Výživa zárodku:U stavovcov sa uskutočňuje prostredníctvom extraembryonálnych orgánov a obalov. Tvoria sa z extraembryonálnych časti zárodočných listov:
1.)žĺtková placenta – žralok
2.)zárodkové obaly – chránia zárodok pred vyschnutím. Prvý zárodkový obal je amnion. Medzi ním a zárodkom je amniónová dutina. Druhý obal je chorion.
Pozostáva z trofodermu a mezodermu, na jeho povrchu sú chóriové
klky-slúžia k rezorpcii. Tretí obal je allantois.
U placentárnych cicavcov chóriové klky vrastajú do sliznice maternice, pričom vzniká pla- centa (plodový koláč). Jej hlavná úloha je zabezpečiť dýchanie a výživu zárodku.

Placentu spája s telom pupčný povrazec.
Na základe rozmiestnenia chóriových klkov rozoznávame niekoľko typov placient:
1.)difúzna placenta
2.)kotyledónová placenta
3.)zonárna placenta
4.)diskovitá placenta
5.)dvojdiskovitá placenta
Spôsoby liahnutia a rodenia živičíchov:
1.)živorodosť-jedinec sa rodí, opúšťa zárodkové obaly ešte pred narodením
2.)vajcorodosť-samica kladie vajíčka, ich embryonálny vývin prebieha vo vonkajšom
prostredí, kde sa z nich liahnu mláďatá alebo larvy.
3.)vajcoživorodosť-vajíčka zostávajú v telke matky, kde sa vyvíjajú.Samica znáša vajíčka, z ktorých sa ihneď liahnu mláďatá
Postembryonálny vývin:trva od narodenia jedinca až po jeho smrť.Rozoznávame nepriamy a priamy vývin.
Nepriamy larvýlny vývin:
Larva – jedinec, ktorý nedosiahol pohlavnú zrelosť a konečnú tvarovú podobu. Má orgány, ktoré jej umožňujú samostatne existovať. Larva sa postupne mení na dospelé indivíduum.
tomuto procesu hovoríme – metamorfóza.
Poznáme primárne a sekundárne larvy:
Primárne larvy:amfiblastula – hubky
planula – mechúrniky
Mullerova Gotteho larva – ploskulice
pilídium – nemertíny
trochofóra – mnohoštetinavce
veliger – morské mäkkýše
dipleurula – hviezdovky, ježovky

Sekundárne larvy: glochídium – sladkovodné lastúrniky
nauplius a zoea – kôrovce
nauplius a capepodit – veslonôžky

Významná metamorfóza sa vyskytuje i hmyzu a podľa metamorfózy sa hmyz rozdeľuje na dve veľké skupiny 1) hmyz s neúplnou premenou – Heterometabola
2) hmyz s úplnou premenou – Holometabola
Typy lariev eumetabol:
1,)protopódna larva
2.)polypódna larva
3.)oligopódna larva – kampodeovitá larva, pandrava, drôtovec, triungulin, triungulinoid
4.)apódna larva
Typy kukiel:1.)kukla s nepohyblivými hryzadlami (pupa adectica)
2.)kukla s pohyblivými hryzadlami (pupa dectica)

kukla – vývinové štádium eumetabol, často uvádzané do bdobia pokoja a vzniká tak, že pod kutikulou sa začína zakladať kutikula budúcej kukly a celý tento proces voláme kuklenie.
Stárnutie - súhrn nevratných zmien, ktoré sprevádzajú život organizmu
Smrť – zlyhanie niektorých životne dôležitých funkcií, následkom čoho odumierajú všetky orgány, tkanivá a bunky.