Tie pri extrémne nízkych hodnotách pôdnej reakcie (pH < 4,0) brzdia rast koreňového systému, ktorý sa prejavuje skracovaním a hrubnutím koreňov a redukciou koreňových vláskov, čo má za následok zmenšenie objemu pôdy z ktorého rastlina prijíma vodu a živiny. Kyslá pôdna reakcia pôsobí na rast rastlín aj nepriamo znižovaním prístupnosti a príjmu najmä fosforu, horčíka a molybdénu. Vo veľmi kyslých pôdach pozorujeme nadbytočný príjem toxicky pôsobiacich iónov najmä A13+ ako aj t'ažkých kovov, medzi ktoré sa zarad'ujú aj niektoré mikroživiny v nadbytku. Pôdnu kyslost' viacerí autori spájajú s vyplavovaním živín, tá však nie je postačujúcou podmienkou pre ich vertikálny pohyb. Oveľa významnejšími faktormi sú množstvo zrážok, zrnitost' pôdy a vegetačný kryt.
Pestovanie tolerantných kultivarov, odolných voči pôsobeniu H+ a A13+ iónov má prispiet' predovšetkým k lepšiemu rastu koreňového systému a nadzemnej časti a v neposlednom rade k lepšej využiteľnosti živín. Pestovanie kultivarov tolerantných voči hliníku ponúka čiastočné riešenie problému toxického pôsobenia pôdneho hliníka na rastliny najmä ked' aplikácia vápenatého hnojiva nie je ekonomická resp. efektívna (napr. kyslá pôdna reakcia v podornici). Pestovanie tolerantných kultivarov nerieši dostatočne hygienické aspekty a obchádza aspekt kvality pôdy. Plodiny tolerantné voči hliníku sú vo veľa prípadoch ich najväčším kumulátorom. Vodorozpustný a výmenný A13+ hliník nie sú jedinými formami hliníka, ktoré fytotoxicky pôsobia na rastliny. Mechanizmus toxicity d'alších foriem hliníka v pôde (AIOH2+, Al(OH)2+, polyatomické štruktúry hliníka Al 13 a pod.) a odolnosti rastlín voči nim zostáva otvoreným problémom.
Vápnenie pôdy okrem neutralizačnej funkcie znižuje mobilitu hliníka a t'ažkých kovov a eliminuje negatívne pôsobenie emisií SO2 a NOx, čím plní petrifikačnú resp. antikontaminačnú úlohu. Vápnenie zlepšuje štruktúru pôdy, čím zvyšuje odolnost' pôd voči erózii. Vápnenie zlepšuje podmienky pre prijatel'nost' živín a tým prispieva k dosiahnutiu požadovanej kvality a kvantity rastlinnej produkcie. Vyššie uvedené funkcie vápnenia sa v konečnom dôsledku premietajú do udržania resp. zlepšenia kvality pôdy.
3. Základné východiská pre určenie dávok vápenatých hnojív
Podstatou vápnenia pôdy je nasýtenie sorpčného komplexu pôdy bázickými katiónmi - Ca a Mg, ktorých optimálny obsah predstavuje 60 - 80 % Ca a 10 -15 % Mg z katiónovej výmennej kapacity pôdy. Na zabezpečenie uvedeného ciel'a je potrebné dodat' do pôdy vápnik prípadne horčík v množstve, ktoré mnohonásobne prevyšuje potrebu rastlín na tieto živiny.
Potreba vápnenia sa v minulosti na Slovensku stanovovala podľa metódy Goy, Roosa.